Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Kremnica

Geografia
Kremnica je jedným z najkrajšie situovaných miest na Slovensku. Leží v kotline Kremnických vrchov, v sev. výbežku Jastrabskej vrchoviny, na sútoku potokov Bystrica a Rudnica. Kotlinu obkolesuje sedem vrchov: Kremnický štít, Brezový vrch, Čertov vrch, Kalvária, Jarabica, Trnovník a Krahuľský vrch.

Západnú časť na plošinách pohoria tvoria rozličné odolné andezitové lávy a tufy, východnú vyššiu časť so starými zarovnanými a eróziou rozrušenými chrbtami andezity a ich pyroklastiká. Svahy sú rozbrázdené dolinami potokov, časté sú bralné formy. Vyvierajú tu hydrouhličitanové, vápenato - horečnaté pramene, dosahujúce teplotu 47 °C. Ťažba nerastného bohatstva má tradíciu v dolovaní zlatonosných kremnických žíl, ktoré sú v starých pyroxenických andezitoch, miestami vystupujú aj antimónové rudy. Prevládajú hnedé lesné, miestami rankerové pôdy. Podnebie je vo vyšších polohách chladné, záp. časť k. ú. mierne teplá. Severových. časť je zalesnená (smrek, dub, buk), v strednej odlesnenej sú horské lúky a pasienky. V Kremnických vrchoch sa vyskytuje rys, jariabok a vzácne chránené vtáctvo: orol krikľavý, orol kráľovský, orol tmavý, hadiar krátkoprstý, sokol sťahovavý, prepelica, výr a volavka. V Zechenterovej záhrade sú staré stromy - dub letný a tis obyčajný s obvodom až 505 cm, vysoké 22 m. V k. ú. sú štátne prírodné rezervácie - svahová Bujačia lúka na vulkanickom podklade s hojným výskytom chráneného šafránu Heuffelovho, ďalej Kremnický Štós, významný andezitový vrcholový útvar s členitými bralnými stenami a kamenným morom so zachovanou skalnou a lesnou vegetáciou.

Kremnica svojou polohou a klimatickými podmienkami je predurčená stať sa vyhľadávaným východiskom túr do Kremnických vrchov. Vzhľadom na zachované hist. pamiatky, areál termálneho kúpaliska, vhodné terény na zjazdové lyžovanie a bežecké trate, ako aj športové, umelecké i kultúrno - spoločenské podujatia, patrí k najatraktívnejším strediskám cestovného ruchu na Slovensku.
História
Do písaných dejín vstúpila Kremnica 17. 11. 1328, kedy kráľ Karol Róbert z rodu Anjou vydaním privilégia povýšil banskú osadu Cremnychbanu do stavu mesta a určil jej práva i povinnosti (právo voliť richtára a prísažných, právo odvolať sa na kráľovský súd, chotár v okruhu dvoch míľ, v ktorom mohli ťažiť drevo a zakladať osady, atď.). Ďalej dostala banské a mincovné slobody podľa Kutnej Hory. Kremnica sa stala sídlom komorského grófa, sídlom právne uznanej mincovne i centrom finančnej komory. Stála na čele zväzu 7 stredoslovenských banských miest (ku ktorým patrili okrem Kremnice mestá: Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Ľubietová, Banská Belá). Obdobím najväčšieho vzostupu, rozkvetu a slávy mesta bolo obdobie jej pôsobenia ako sídla najvýznamnejšej uhorskej kráľovskej banskej a mincovej komory (1328 - 1447) - spadalo pod ňu 12 stolíc. Vystupuje ako hlavné kráľovské banské mesto a je považovaná za druhé mesto, hneď po hlavnom meste krajiny - Budíne. Základ majetkoprávneho vývoja mesta bol daný 2 míľami už v privilegiálnej listine z r. 1328. Na tomto lesnatom území si mesto vybudovalo 2 ban. osady: Krahule (Blaufus r. 1331) a Kremnické Bane (Villa Johannis r. 1361). V r. 1382 Ľudovít Veľký daroval kremnickému špitálu dedinku Veterník (Lyget). Ďalší majetkový rast môžeme sledovať v nasledovných storočiach. V r. 1405 bola mestu prisúdená dedina Sklené (Glaserhau), v r. 1425 dal kráľ Žigmund do zálohy mestu obce Kunešov, Lúčky, Hornú Ves a Šváb (Dolnú Ves), v 16. stor. získalo Dolnú Štubňu, Háj, Čremošné, ďalej štubnianske panstvo vrátane kúpeľov, Horný a Dolný Turček a Horná Štubňa. Od r. 1569 získalo mesto lesy od planiny Štós až po lesy zvolenského kráľovského hradu. Hosp. život mesta v r. 1390 a 1400 podporili privilégiá oslobodzujúce Kremničanov od platenia mýta, v r. 1425 získala Kremnica trhové a v r. 1696 jarmočné právo (rozšírené v r. 1788). Mest. správa sa vyvíjala už od vydania privilegiálnej listiny, častejšie sa však objavujú správne výsady ako hosp. (napr. v r. 1400 získala hrdelné právo - ius gladii). Na počiatku 15. stor. má mesto už vyvinutú samosprávu s richtárom, 12 prísažnými a notárom. V 15. a 16. stor. sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. Ťažký život baníkov sa prejavil v banských nepokojoch v r. 1512 a 1519, zapojili sa i do stredoslovenských banských povstaní v r. 1525 - 1526. K určitému prechodnému oživeniu ťažby došlo v r. 1767, koncom l8. stor. však ťažba opäť upadá. V r. 1900 prevzal bane štát. Mincovňa sa napriek pokusom o zrušenie úspešne rozvíjala a bola najvýznamnejšou v Rakúsko - Uhorsku. Do zväzku Tekovskej stolice bola Kremnica prijatá spolu s Novou Baňou 21. 9. 1876. Spolu s Kremnicou prešlo i sedem okolitých obcí: Dolná Ves, Horná Ves, Krahule, Kremnické Bane, Kunešov, Lúčky, Veterník. Tekovská stolica z nich vytvorila malý mest. okres na čele s Kremnicou. Dňom 1. 7. 1928 sa zrušil okres Hronský sv. Kríž (dnešný Žiar nad Hronom) a stal sa súčasťou okresu Kremnica. Sídlom okresu bola Kremnica do r. 1960, neskôr patrí pod okres Žiar nad Hronom.
Demografia
Názov Kremnica je starý slovenský menný typ, ktorý poskytuje nepriamy dôkaz o existencii domáceho, pôvodne slovenského obyvateľstva. V snahe pozdvihnúť úroveň ťažby zlata a minciarskej práce povolal Karol Róbert aj odborníkov z cudziny. Tak prišli do Kremnice tal. minciari i minciari z Kutnej Hory. V meste žili aj flámski obchodníci a ďalší prisťahovalci z banských krajov strednej Európy, hlavne z pohraničných častí Čiech, zo Sliezka, Galície a Rakúska. V meste čoskoro nastal čulý obchodný ruch, rozvíjajú sa remeslá, veda, školstvo, kultúra i umenie. Od r. 1335 sa v kremnickej mincovni razili až 3 druhy mincí: zlaté florény (dukáty), groše a denáre. Z tvorby mincí sa vyvinulo slávne kremnické medailérstvo, už v pol. 16. stor. sa tu zhotovovali medaily technikou razby. Minciari a banskí podnikatelia tvorili privilegovanú vrstvu obyv. Kremnice, bývali na námestí a požívali viaceré výsady (napr. boli oslobodení od poplatkov, súdiť ich mohol len komes atď.). Cechové organizácie sa rozvíjajú od 2. pol. 15. stor. postupne takmer v každej oblasti remeselnej práce. V tomto období bolo v Kremnici 30 % obyv. slov. národnosti. V 15. a 16. stor. je zaznamenaný úpadok baní, oživenie v 18. stor. bolo len prechodné. Z ďalších priem. odvetví tu od r. l652 pracovala papiereň, od r. 1849 fajkáreň, od r. 1879 výrobňa obalov, od r. 1893 keramická továreň, v r. 1895 bola zal. továreň na remene a v r. 1909 gombičkáreň. Mesto malo mlyny, tehelňu a pílu. Do zač. 20. stor. mali v meste prevahu obyv. nem. národnosti, k zmene dochádza po r. 1918, Slováci tvorili 70 % obyv. Za predmníchovskej republiky zanikla továreň na remene a gombíky, baníctvo stagnovalo. V r. 1933 bolo zaregistrovaných 2632 nezamestnaných. Určitý priem. rozvoj nastal až po 2. svet. vojne, kedy zahájil činnosť nový závod Elektropraga. Možno povedať, že banícky priemysel a mincovňa zamestnávala dominantnú časť obyvateľstva až do 90. rokov 20. stor.
Kultúra
Kremnica, vzhľadom na postavenie, bohatstvo a význam, mala všetky predpoklady pre rozvoj školstva, vedy, kultúry, umenia i športu. Korene siahajú do stredoveku, kedy ich nositeľmi boli spolky s odbornými, kultúrnymi, spoločenskými i šport. cieľmi, ktoré položili základný kameň mnohých odvetví. Na týchto základoch sa vytvorila tradícia, ktorá v mnohorakých ozvenách prešla do súčasného života mesta, regiónu i Slovenska (Meštiacky strelecký spolok, Spolok Concordia, židovský spolok Khevra Kadiša, Korčuliarsky spolok, Banský a hutnícky spolok - odbočka v Kremnici atď.) Div. predstavenia - v počiatkoch lat., neskôr nem. hry sa už v r. 1534 označujú ako staré. V 18. stor. sa predstavenia usporadúvali vo františkánskom kláštore, slov. div. predstavenia organizoval od r. 1892 kat. tovarišský spolok, najväčšie úspechy zožal matičný krúžok, v ktorom účinkovali i manželia Samuel a Oľga Adamčíkovci (v r. 1941 vystupoval v SND). Taktiež hudobný život Kremnice má dávnu tradíciu, vysoká úroveň je zaznamenaná v 16. - 17. stor. hlavne v oblasti mnohohlasnej chrámovej hudby. V 19. stor. tu pracovalo orchestrálne združenie Cammer - Capelle. Vyšší rozvoj hudobného života mesta nastal v 2. pol. 19. stor. za pôsobenia J. L. Bellu.

Korene športového života mesta siahajú do pol. 16. stor., kedy bol založený Meštiacky strelecký spolok, v ktorého náplni bol šerm, streľba a preťahovanie lanom. V r. 1876 založený Korčuliarsky spolok mal za cieľ rozvíjať všetky druhy športov, turistiku, neskôr cykloturistiku. V r. 1913 sa tu uskutočnili prvé lyžiarske preteky v Uhorsku. Na týchto tradíciách sa rozvíja dnešná turistika, lyžiarstvo, atletika, stolný tenis a pod. V Kremnici sa poriadajú regionálne a celoslovenské podujatia i podujatia s medzinárodnou účasťou, kultúrneho, umeleckého a športového charakteru: Festival dychových hudieb J. L. Bellu, Medzinár. symopózium medailí, Kremnické gagy (festival humoru a satiry), lyž. preteky Biela stopa SNP atď.
Kremnica sa stala rodiskom, hostiteľom i domovom mnohých významných osobností: študoval tu básnik J. Kollár, pôsobili tu významní archivári - P. Križko, M. Matunák, T. Lamoš, hud. skladateľ J. L. Bella, spisovatelia Gustav K. Zechenter - Laskomerský a Jozef Cíger Hronský, maliari Vojtech a Gejza Angyalovci, absolventom Gymnázia P. Križku je známy slov. herec Ladislav Chudík, významným rodákom je husľový virtuóz Peter Michalica, takmer celý život tu pôsobil medailér Andrej Peter a pod.
Školstvo
Koncom 14. stor. je v Kremnici doložená latinská škola. Vysokú úroveň dosiahla v pol. 16. stor. pod vedením rektora Štefana Pollerana. K lat. škole pribudli v 16. stor. nem. a slov. škola. Kremnická lat. škola má osobitný význam pre komenológiu. Je prvou na Slovensku, na ktorej sa začali používať Komenského učebnice a používať Komenského vyučovacie metódy. V 18. a 19. stor. bolo v Kremnici kat. gymnázium (pôsobilo s prestávkami), v r. 1874 bola slávnostne otvorená nová budova reálky (od r. 1926 Štátne reformované reálne gymnázium P. Križku). V 19. stor. bola zásluhou akad. mal. V. Angyala a jeho sestry Emy založená čipkárska škola a v r. 1903 Ústav pre hluchonemých. Na tieto tradície nadväzuje dnešné kremnické školstvo.
a pamätihodnosti
Hist. jadro Kremnice spolu s mest. hradom vytvára medzi typmi stredovekých jadier miest unikátny súbor svojsky riešeného základom got. urbanizmu. Dominantou mesta i areálu mest. hradu je neskorogot. kostol sv. Kataríny z pol. 15. stor., vznikol prestavbou st. objektu. Najst. objektom hradu je karner sv. Ondreja z pol. 13. stor. v neskororománskom a gotickom slohu. Do cvingra hradného opevnenia si mešťania postavili radnicu. Obranný systém hradného areálu spevňujú dodnes zachované 4 bašty - sev. a juž. vstupná veža, hodinová veža a banícka bašta. Pôdorys opevneného mesta tvorí skoro pravidelný štvoruholník, okolo ktorého sa rozkladá prstenec obytných domov. Domy kremnického stredu, pôvodne got., dnes reprezentujú rôzne stavebné slohy vo vývoji mesta. Dominantou námestia popri barok. fontáne je barok. morový stĺp sv. Trojice. K zachovaným stavebným pamiatkam patrí gotický špitálsky kostol sv. Alžbety s barokovo prestavanou budovou špitála zo 14. stor., barok. kostol a kláštor františkánov z r. 1660, klas. ev. kostol z 1. pol. 19. stor., novorenes. budova gymnázia, ďalej zachované poschodové zrubové domy s pavlačou domy ľudovej architektúry, mnohé tech. pamiatky atď.
Hospodárstvo
Vmeste už 676 rokov nepretržite pôsobí mincovňa, dnes štátny podnik, na tradície býv. Elektropragy nadväzuje Elba, a. s. a na tradície baníctva Kremnická banská spoločnosť, s. r. o. Mesto sa svojimi rozvojovými projektmi uchádza o prostriedky z európskych fondov.
Infraštruktúra
Mestský špitál a starobinec (chudobinec) založil v r. 1382 bohatý kremnický občan Ján Kratzer. Mesto vlastnilo liečebné pramene a kúpele v Turčianskych Tepliciach. V 2. pol. 15. stor. postavili vodovod. V r. 1670 bola založená Nemocnica sv. Jozefa. Nemocnica s poliklinikou bola v Kremnici od r. 1953 (od r. 2004 zrušená lôžková časť). V meste sú 2 Domy dôchodcov, Klub dôchodcov, sociálne zariadenie pre postihnuté deti, kat. charita. V Kremnici už v 19. stor. bolo klzisko, tenisové kurty, značkovali sa turistické chodníky. Dnes na športové a rekreačné účely slúži areál termálneho kúpaliska, futbalové a ľahkoatletické ihrisko, tenisové kurty, fitnes, telocvične, lyžiarske strediská (Skalka, Krahule) a pod. V meste sú 2 ZŠ, Špeciálna ZŠ, Základná umelecká škola J. L. Bellu, Gymnázium P. Križku, Škola úžitkového výtvarníctva, Stredné odborné učilište a Stredná priemyselná škola odevná pre sluchovo postihnutú mládež. Z kultúrnych zariadení v meste pôsobí Knižnica J. Kollára, kino Partizán, NBS-Múzeum mincí a medailí, Centrum voľného času Cvrček. Kremnica je sídlom Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pobočka Kremnica, sídlom pobočiek peňažných ústavov a poisťovní. V meste je sieť reštaurácií, hotelov a penziónov. Komplexné informačné služby pre turistov poskytuje Informačné centrum Mesta Kremnica. Mesto Kremnica je členom Združenia miest a obcí Slovenska, družobné styky udržuje s viacerými mestami: s talianskou Fidenzou, maďarským mestom Várpalota, českými Kutnou Horou a Novým Jičínom, ďalej s mestom Šurany a s mestami patriacimi do bývalého zväzku 7 stredoslovenských banských miest.
Späť