Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Východná

Základné údaje
Obec sa nachádza vo východnej časti Liptovskej kotliny v úzkej doline potoka.

V najstarších písomnostiach z druhej polovice 13. storočia sa územie Východnej spomína ako lúka Východná - "pratum Wihadna". V roku 1329 sa spomína už ako vyvinutá dedina "possessionis Vyhodna". Základom osídlenia obce bola valaská kolonizácia. Obec patrila k hradnému panstvu Hrádockého panstva.

K obci patrí aj osada Svarín, ktorá vznikla na začiatku 19. storočia.

Koncom 16. storočia bola v obci zriadená stanica vozovej pošty. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo chovom dobytka, oviec, ťažbou dreva, od 18. storočia povozníctvom, ženy výšivkárstvom a vyrábala sa tu aj kvalitná bryndza. Tradícia ovčiarstva a salašníctva pretrvala v obci až do súčasnosti. V obci pracovala píla, od roku 1921 tehelňa, boli tu rozvinuté remeslá. V roku 1921 obec skoro celá vyhorela. Obyvatelia sa aktívne zapojili do SNP. JRD bolo založené v roku 1958.
V 15. storočí bol vo Východnej postavený gotický kostol svätého Štefana Prvomučeníka. V zoznamoch liptovských kostolov sa od konca 14. do 17. storočia nevyskytuje, a preto môže byť dosť pravdepodobné, že sa tu slúžili bohoslužby podľa pravoslávneho obradu. Kostol svätého Štefana bol v roku 1709 vypálený a v nasledujúcich rokoch obnovený. V roku 1803 bol klasicisticky prestavaný a v roku 1827 bola k nemu pristavaná veža. V roku 1928 bola stavba opravená. Kostol je v súčasnosti jednoloďový s polygonálnym zakončením presbytéria, rovným stropom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou.

V roku 1799 bol v obci postavený murovaný evanjelický tolerančný kostol. Pri požiari 18. augusta 1838 zhorela stará evanjelická škola a v rámci opráv cirkevných objektov bola ku kostolu v roku 1844 pristavaná aj veža. V roku 1921 veľký požiar zničil skoro polovicu obce a vyhorel aj evanjelický kostol. Na mieste ruín pôvodného kostola bol postavený nový v rokoch 1926-1927 podľa projektov staviteľa Jána Palkoviča z Martina s použitím pôvodnej veže.

V obci sa narodili: Ľudovít Miloslav Hroboň (1817-1880) spisovateľ, Adolf Hroboň (1813-1885) básnik, podnikateľ a Emil Geryk (1890-1953) legionár, dôstojník. V obci pôsobili: Juraj Sartorius (1560-1630) kňaz, učiteľ a spisovateľ, Pavol Tomko (1901-1972) kňaz, publicista a básnik, Ľudovít Geryk (1860-1950) učiteľ a zberateľ ľudových piesní.

Každoročne sa tu prvý júlový víkend uskutočňuje svetoznáma prehliadka folklórnych súborov a ľudových tradícií. Podujatie sa organizuje vo veľkom prírodnom amfiteátri nad obcou. Je to najväčší slovenský folklórny festival, konaný pod záštitou medzinárodnej organizácie C.I.O.F.F.
Späť