Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Turňa nad Bodvou

Základné údaje
Leží v záp. časti Košickej kotliny. Južná časť má na nive Turne, Bodvy a na náplavových kužeľoch Blatnice a Hájskeho potoka rovinný až pahorkatinný ráz. V podloží sú mladotreťohorné íly, štrky a piesky. Sev. vrchovinná časť chotára je na Jasovskej a Zádielskej krasovej plošine. V kotline sú nivné a lužné pôdy a hnedozeme. V blízkosti je chránené nálezisko Turniansky hradný vrch. Osídlená v neolite - nálezy bukovohorskej kultúry, sídliská z doby halštatskej, rímskej a slovanské sídlisko z 9. - 10. stor. Vyvinula sa pri starom slovan. hradisku na križovatke ciest na Spiš a Gemer. Spomína sa už v r. 1221, hrad je písomne doložený v r. 1357, bol strediskom hradného panstva Turňa. Do r. 1406 patril Tornayovcom, neskôr Bebekovcom, r. 1448 ho obsadili Jiskrove vojská, v r. 1476 - 1531 majiteľmi Zápoľskovci. V r. 1540 - 1550 bolo vylepšené opevnenie a hrad patril k protitureckým pevnostiam, napriek tomu ho Turci r. 1560 dobyli. R. 1685 ho zbúralo cisárske vojsko. Obec bola rozvinutým strediskom správy a trhovým centrom. Súdne podliehala ostrihomskému arcibiskupovi. V 2. pol. 13. stor. prešla z rúk kráľa do majetku Tornayovcov, od 14. stor. patrila panstvu Turňa. R. 1564 mala 23 port, r. 1652 ju vypálili Turci. Od r. 1685 patrila Keglevichovcom a Semseyovcom. R. 1715 mala 10 domácností, r. 1772 37 gazdovských usadlostí, r. 1828 227 domov a 1831 obyv. Do r. 1881 bolo sídlom Turnianskej župy. V r. 1938 - 1945 bola pripojená k Maďarsku. Obyv. pracovali v poľnohosp., pálili vápno a drevené uhlie, vyrábali košíky. Prevádzku tu mala koželužňa, bryndziareň, mlyn, sódovkáreň, tlačiareň. Zachovali sa zrúcaniny hradu zo 14. stor., renes. upravený v r. 1540. Kostol rím. kat. got. zo zač. 14. stor., rozšírený v 15. stor., upravený v 18. stor. Kaštieľ neskororenes. zo 17. stor., klas. upravený zač. 19. stor. Kaplnka klas. zo zač. 19. stor. Župný dom klas. z r. 1820. MŠ. ZŠ. Autobusová zastávka. Železničná stanica.
Späť