Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Nitra

Základné údaje
Administratívne, hospodárske a kultúrne centrum Nitrianskeho kraja, sídlo krajského úradu a vyššieho územného celku.
Geografia
Mesto leží v SV časti Podunajskej nížiny začlenené do rozmanitého reliéfu krajiny, v ktorej sa strieda nížinatý a horský terén v priaznivých hydrologických a klimatických podmienkach. Geografickú dominantu tvorí JZ výbežok masívu Tribeč s vrcholom Zobor, patriace do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Z pohoria Tribeč je najviac vysunutou časťou horská skupina Zobor s najvyššími polohami Zobor (587,3 m n. m. ) a Žibrica (617 m n. m. ). Zoborský masív končí vyvýšeninou nad Dražovcami (208 m n. m.), ktorú vizuálne najviac charakterizuje kostol sv. Michala a Lupkou (284,7 m n. m. ) nad Šindolkou. Geologický základ Tribečsko-zoborského masívu tvoria granitoidné horniny paleozoika a obalové série druhohôr. Členitý reliéf mesta vytvárajú útesové skalky jurských vápencov, z ktorých najvýraznejšími sú hradný vrch, Šibeničný vrch, Kalvária a Katruša. Rieka Nitra mierne meandruje a vytvára južne a severozápadne od centra mesta širokú inundáciu, zužujúcu sa medzi úpätím Zobora a hradným vrchom. V Dolných Krškanoch sa tok rozdeľuje do dvoch ramien a rieka tečie ramenom Starej Nitry a regulovaným korytom hlavného toku. Územie Nitry tvoria rôzne pôdne typy. Pôdny pokryv vyšších polôh tvoria rendziny na zvetralinách karbonátových hornín, na úpätiach hnedé lesné pôdy, ktoré v nižších polohách striedajú hnedozeme. V južnej časti prevládajú černozeme na sprašiach a pozdĺž toku rieky sú nivné pôdy. V lesoch prevládajú dubové a hrabové porasty, z ihličnanov sa najviac vyskytuje borovica čierna. S bohatou teplomilnou flórou a vzácnymi druhmi bylín sa stretávame na Zobore, Lupke a v menšej miere v mestských lokalitách Šibeničný vrch a Kalvária. Najvýraznejšími sú hlaváčik jarný, poniklec obyčajný veľkokvetý, kosatec nízky, veternica lesná a iné. V zoborskej oblasti sa vyskytuje niekoľko prameňov, najznámejšími sú Svoradov prameň a prameň na Šindolke.
História
Po viacerých zmenách sú v súčasnosti súčasťou mesta bývalé samostatné obce Dolné Krškany, Dražovce, Chrenová, Horné Krškany, Kynek, Mlynárce, Párovce, a Veľké Janíkovce.

K významným archeologickým nálezom patrí nález kamenného nástroja zo stredného paleolitu v Horných Krškanoch, nálezisko z mladopaleolitickej gravettskej kultúry na Čermáni, Horných Krškanoch a Dražovciach a hradná jaskyňa a sídlisko tzv. epigravettskej kultúry na Čermáni. Neolitické sídlisko s lineárnou keramikou na Štúrovej ulici a osady v Dolných Krškanoch, pohrebisko v Horných Krškanoch a Mlynárciach. Osady skupiny Brodzany-Nitra na Štúrovej a Braneckého ulici a na Šindolke. Eneolitické sídlisko ludanickej skupiny na Mikovom dvore a pod Martinským vrchom a sídliská badenskej kultúry v Horných a Dolných Krškanoch. Z doby bronzovej, nitrianska kultúra - pohrebisko na Čermáni a hroby vo viacerých lokalitách, pohrebisko unětickej kultúry na Farskej ulici. Nitra patrila k husto osídleným lokalitám. Hradný kopec ako aj Horné mesto a centrum boli osídlené maďarovskou kultúrou. Z mladšej doby bronzovej je najviac preskúmaná osada na Šindolke. Lužické osídlenie bolo objavené v Mlynárciach, Dražovciach, Šindolke a opevnenie na vrchu Zobora. Zo staršej doby železnej je odkryté väčšie sídlisko v časti Chrenová II a III. Dôležité bolo postavenie Nitry v mladšej dobe železnej (laténskej). Našlo sa 14 sídlisk a 8 pohrebísk. V polovici 3. stor. pred n. l. územie osídlili Dákovia a začiatkom 1. stor. n. l. Germáni (Chrenová, Janíkovce Dolné Krškany, Párovské Háje). Z rímskej doby a sťahovania národov je z územia Nitry známych 260 objektov zo 6. - 8. stor. V katastri mesta je 5 známych včasnoslovanských sídlisk (Mikov dvor, Chrenová, kasárne pod Zoborom, Párovce a Šindolka). Na prelome 7. a 8. stor. sa pod Nitru dostali Avari, pohrebisko v Dolných Krškanoch predstavuje najsevernejší prienik Avarov.

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 870- 871 v spise o Obrátení Bavorov a Korutáncov o vysvätení kostola na mieste zvanom Nitrava. V r. 880 sa spomína už ako Nitra, z r. 1211 Nitria, maď. Nyitra. nem. Neutra. V 1. polovici 9. stor. bola centrom Nitrianskeho kniežatstva. V roku 828 Pribina pozval na vysvätenie kostola do Nitravy salzburského arcibiskupa Adalráma. Mojmír, spojením Nitrianskeho a Moravského kniežatstva skonštituoval štátny útvar Veľkú Moravu. Nitra bola sídlom údelných kniežat z rodu Mojmírovcov. Vierozvestovia Konštantín a Metod prišli do Nitry na pozvanie Rastislava (863). Po porážke východofranských vojsk Svätopluk vyhnal nemeckých kňazov. V roku 880 Nitra je sídlom biskupstva (Wiching), v roku 899 sídlom jednej zo štyroch veľkomoravských diecéz. V katastri Nitry je známych 6 opevnených hradísk z 9. stor., najvýznamnejší na hradnom kopci, na Martinskom vrchu odkrytý kostol s cintorínom. Útok Maďarov v roku 906 ukončil vládu Mojmírovcov. Obsadením Nitry v roku 920 staromaďarskými jazdeckými posádkami nastáva rozklad štátnej a cirkevnej organizácie, ale slovanské osídlenie pokračuje. V čase vzniku Uhorského štátu sa Nitra stala sídlom údelných kniežat z rodu Arpádovcov, Michala a po ňom Štefana. Nitrianske kniežatstvo bolo centrom štyroch provinčných kniežatstiev. Mesto bolo začiatkom 11. stor. pod poľskou zvrchovanosťou. V roku 1042 sa k moci dostal knieža Belo, neskôr bol pri moci do r. 1074 Gejza a do r. 1078 Ladislav. Kniežatstvo malo vlastné vojsko, razili kvalitné mince. V 1. polovici 11. stor. bola Nitra sídlom prvého nitrianskeho župana Bukvena z rodu Poznanovcov. Pri Nitre existovala židovská obec. V r. 1108 Nitra prestala byť kniežacím sídlom. Moravské knieža Oto v r. 1109 vypálil podhradie. Kráľ Koloman obnovil Nitrianske biskupstvo v roku 1110, ktorého prvým biskupom bol Gerváz. Nitrianska kapitula je známa zo zoborskej listiny z roku 1111, ktorou Koloman potvrdil majetky zoborského kláštora. V 12. stor. poklesol politický význam mesta i keď ostalo sídlom župana, biskupa a trhovým centrom pre okolie. Zachované zostali románske kostoly z 11. stor., kostol sv. Emeráma na hrade, kostol v miestach piaristického kláštora, sv. Štefana kráľa v Párovciach, sv. Martina na Martinskom vrchu a sv. Michala v Dražovciach. Najstaršími písomnými pamiatkami z územia Slovenska sú Zoborské listiny z r. 1111 a 1113, ktoré sú uložené na hrade v Nitre V r. 1241 hradná posádka poskytla pomoc Belovi IV. pri úteku pred Tatármi. Za pomoc kráľ povýšil mesto pod hradom (neskôr Dolné mesto) v r. 1248 medzi privilegované kráľovské mestá. V 1. polovici 13. stor. sa Nitrianska kapitula stala hodnoverným miestom. Po nepriateľstve so Štefanom V. v r. 1271 a 1273 vyplienil hrad a mesto Přemysl Otakar II. V roku 1288 Ladislav IV. ako kompenzáciu za zajatie daroval mesto nitr. biskupovi Paškovi. Nitra sa stala zemepánskym biskupským mestom. Okolo r. 1312 vypálil mesto Matúš Čák. Vojská Matúša Čáka ešte krutejšie zasiahli hrad a mestské časti v r. 1317, biskupovi a mešťanom sa vrátili späť v roku 1332. V 14. stor. bol relatívny pokoj, rast mesta sa spomalil, naproti tomu bol zaznamenaný vzrast okolitých konkurenčných miest. 14 stor. prinieslo aj rozmach remesiel. V roku 1403 obsadil mesto Stibor zo Stiboríc, v r. 1431 husitské vojská, v r. 1440 jiskrovci a v r. 1471 poľský kráľovič Kazimír. V roku 1469 zanikol zoborský kláštor, majetky prešli na biskupstvo a kapitulu. V roku 1530 hrad vlastnil V. Török, prebehlý žoldnier J. Zápoľského, ktorý presťahoval do mesta poddaných zo Sümegu. V 16. stor. nastal rozvoj cechov. V r. 1557 Ferdinand I. potvrdil výsady mesta. V roku 1605 obsadili mesto Bocskaiovci a v roku 1620 vojská Bethlena. V r. 1619 - 1644 pôsobil biskup J. Telegdy, ktorý sa zaslúžil o rekatolizáciu, prestavbu zničeného hradného chrámu a výstavbu dolného kostola. Františkáni prišli do Nitry v roku 1624, v roku 1632 sa uskutočnila úprava vzťahov medzi mestom a biskupstvom. V r. 1663 - 1664 sa hrad a mesto dostali do tureckého područia. Rok 1698 bol začiatkom účinkovania piaristického gymnázia. V r. 1703 - 1708 obsadili Nitru kuruci Fr. Rákócziho, ktorých vytlačili cisárske vojská J. Pállfyho. Výsledkom boli zničené majetky a domy. V r. 1710 zúril v meste mor, ktorému podľahlo 400 obyvateľov, ďalšia morová epidémia v r. 1739/40 zabila 1200 obyvateľov. Mária Terézia v roku 1777 rozdelila funkciu župana a biskupa. Počas jozefínskej reformy sa Nitra stala centrom dištriktu zaberajúceho západné Slovensko. V roku 1782 zanikol kamadulský kláštor na Zobore a vznikol pobočný stánok Slovenského učeného tovarišstva. V 18. a 19. stor. prebiehali súdne spory mesta s biskupstvom o zvrchovanosť. Nitra a jej obce stratili zemepánsku závislosť v roku 1848. V 2. polovici 19. stor. nastáva hospodársky rast, vznikajú politické strany. V roku 1882 sa Nitra stala centrom maďarizačných snáh (spolok FEMKE). Rok 1876 sa zapísal tým, že prišiel prvý vlak zo Šurian, v roku 1882 začala vyučovanie súkromná meštianska škola. R. 1885 zaznamenal počiatok šírenia fyloxéry viničovej. V r. 1890 začala pracovať sladovňa a plynáreň, bolo inštalované verejné osvetlenie a boli postavené kasárne. V r. 1896 bol spustený do prevádzky pivovar. Najväčšími vlastníkmi pozemkov bolo Nitrianske biskupstvo. V roku 1914 vznikli dve epidemické nemocnice pre vojakov. Koncom roka 1918 prebehlo rabovanie potravín a zbraní, Nitru obsadilo čs. vojsko. Zánikom župného zriadenia v roku 1928 Nitra stratila charakter župného mesta. V roku 1933 Pribinove oslavy vyzneli ako snaha riešiť postavenie slov. národa. V dvadsiatych a tridsiatych r. 20. stor. nastal stavebný rozmach. V roku 1927 bol postavený cukrovar, v r. 1930 tabaková továreň a vodovod. V r. 1939 - 1940 sa mesto stalo centrom obnovenej župy. Nitru oslobodili sovietske vojská po niekoľkých bombardovaniach 30. marca 1945. V roku 1946 v parlamentných voľbách vyhrala Demokratická strana. V období 1949 - 1954 sa neosvedčil Jednotný národný výbor, spoločný pre mesto a okres. V roku 1950 prebehla internácia a vysťahovanie členov kláštorov. Vysťahovanie 960 rodín v akcii B sa uskutočnilo v roku 1952. V roku 1968 mesto obsadilo maďarské vojsko s velením na Malante. Mons. Ján Chryzostom Korec, sídliaci v Nitre, získal v roku 1991 hodnosť kardinála. V roku 1995 sa stretol pápež Ján Pavol II. s mládežou Slovenska a obyvateľmi na ploche letiska vo Veľkých Janíkovciach. Integrácia obcí prebehla vo viacerých etapách. Prvá integrácia sa uskutočnila v r. 1853 - 1861, ale nemala trvalejší charakter, od r. 1873 bolo k mestu pričlenené Podhradie, Kapitulská a Ďurkova ulica a Čermáň a v r. 1886 Párovce. V r. 1960 sa súčasťou mesta stali Horné Krškany, Chrenová, Mlynárce a Kynek, v r. 1974 Dolné Krškany a Nitrianske Hrnčiarovce, v r. 1975 Dražovce, Dolné Štitáre a Veľké Janíkovce, v r. 1976 Párovské Háje, Ivanka pri Nitre a Lužianky. V roku 1990 sa odčlenili Nitrianske Hrnčiarovce, v roku 1992 Ivanka pri Nitre a Štitár, v r. 1993 Lužianky. Erbom mesta je neskorogotický štít modrej farby, na ktorom je umiestnené obrnené predlaktie a rameno striebornej farby smerujúce doprava, držiace na striebornom ramene červenú zástavu s lastovičím chvostom. Na zástave je položený strieborný dvojramenný kríž. Erb je pozoruhodný z heraldického i vexikologického hľadiska. Terajší erb vychádza z historických pečatí mesta z 15. stor., ale vznikol pravdepodobne v 13. stor.
Dejiny prièlenených obcí
Obec Párovce sa spomína v r. 1113 ako mons Judeórum Nitrianskeho biskupstva a Dvorčian. V r. 1301 sa uvádza ako Parucha vo vlastníctve jobagiónov Nitrianskeho hradu. V 14. stor. patrila Hont-Poznanovcom, V 18. stor. bola zemianskou obcou a súčasne remeselníckym predmestím Nitry. V polovici 19. stor. tu žilo 1500 židov. Vlastníkmi boli viaceré zemianske rody. V obci je románsky kostolík sv. Štefana. V polovici 19. stor. tu žilo 2485 obyvateľov z toho 1500 židov, pracovala tu továreň na poľnohospodárske stroje a zlieváreň.

O obci Chrenová je prvá zmienka z r. 1271 pod menom Teremech - Malý Tormoš, ktorý bol majetkom Nitrianskej kapituly. Veľký Tormoš sa stal majetkom Nitrianskeho biskupstva. Malý Tormoš v 1. polovici 18. stor. zanikol. Za Thökölyho povstania boli obe obce zničené. Kostol sv. Martina v kasárňach zbúrali v roku 1911. Od 13. stor. existovala kapitulská osada Malé Janíkovce, kde fungovala biskupská tehelňa. V r. 1948 tu žilo 1774 obyvateľov.

Obec Horné Krškany patrila v r. 1240 pod menom Keryskyn kráľovnej, neskôr zoborskému kláštoru a potom viacerým zemanom. V r. 1585 a 1688 bola spustnutá. Kostol Panny Márie pochádza zo 14. stor. V r. 1937 - 39 sa tu postavili kasárne. V r. 1948 mala obec 872 obyvateľov.
Obec Dolné Krškany bola v r. 1240 tiež v rukách kráľovnej a niesla meno Keryskyn. Neskôr ju vlastnili početné zemianske rodiny. V roku 1585 ju zničili Turci. V obci stojí katolícky kostol sv. Ondreja, apoštola. K obci patria Osady Mikov dvor a Ohaj. V roku 1928 zažila obec streľbu do demonštrantov. V decembri 1948 bolo v obci založené jedno z prvých poľnohospodárskych družstiev na Slovensku. V r. 1921 tu žilo 950 obyvateľov.

Obec Kynek mala v r. 1246 názov Kuniuk. Bola kráľovským majetkom patriacim Nitrianskemu hradu. V roku 1598 bola zničená Turkami. Do roku 1688 bola majetkom Ostrihomského biskupstva. Vtedy ju J. Szelepcsényi odkázal Nitrianskej kapitule. V r. 1728 bol prestavaný pôvodný kostol Všechsvätých. V roku 1694 sa tu natrvalo usadili Užovičovci. V r. 1948 tu žilo 338 obyv.

Obec Mlynárce (Molnosfalu) patrila v r. 1409 zemanom, predtým Nitrianskemu hradu. J. Hunyady ju v roku 1447 daroval Nitrianskej kapitule, ktorá sa stala jej dlhodobejším majiteľom. V roku 1565 spustla, v r. 1883 ju zachvátil veľký požiar a v r. 1889 tu začala pracovať parná teheľňa. Počas 1. svet. vojny bola v obci zriadená vojenská karanténna stanica. Cyrilometodejský kostol dokončili v roku 1947. V r. 1948 mala obec 1050 obyv.

Obec Dražovce (Drasey) bola v r. 1111 majetkom zoborského kláštora. Stojí tu románsky kostolík sv. Michala archanjela z druhej pol. 11. stor. Po zániku kláštora dlhodobo patrila Nitrianskemu biskupstvu. V roku 1570 nebola obývaná. V roku 1790 tu žilo 489 ľudí. Biskup F. Fuchs dal postaviť v r. 1787 - 1803 kostol sv. Františka Xaverského. V r. 1961 mala obec 2395 obyvateľov.

Obec Veľké Janíkovce sa v r. 1113 volala Emna, či Emeca. Časť obce patrila zoborskému kláštoru. Obec Malé Janíkovce boli už v 11. stor. majetkom bývalých hradných jobagiónov. V roku 1231 časť pozemkov v dedine Emőke kúpilo Nitrianske biskupstvo, v r. 1247 mali časť Ludanovci a postupne viacerí zemania. Turci obec vypálili v roku 1576. V roku 1744 obnovili kostol sv. Petra a Pavla. Z roku 1755 existuje doklad o škole. V 19. stor. zachvátilo obec niekoľko väčších požiarov. V roku 1921 mala obec 1008 obyv.
Kultúrne pamiatky
Najvýznamnejší je z kameňa postavený Nitriansky hrad, ktorého výstavba spadá do obdobia zániku Veľkej Moravy. Najstaršia časť je kostolík sv. Emeráma, sídlo biskupského úradu, románsky kostol sv. Štefana a kostol sv. Michala archanjela v Dražovciach. Františkánsky kostol s kláštorom z r. 1630, Mariánsky stĺp (1750), Veľprepoštský palác dostavaný 1780, Veľký seminár postavili v r. 1768 - 70, Malý seminár, Kluchov palác so sochou Atlanta (1820), Župný dom - secesná budova z r. 1823 prestavba v r. 1903 - 1908 - sídlo galérie, budova "Pro meritae quieti" (1832), Diecézna knižnica (1877), novorenesančná budova býv. mestského úradu, dnes múzeum (1882), socha kniežaťa Pribinu (1989), Synagóga (1911). Súsošie Konštantína a Metoda, Mestské divadlo. Pamiatkovo chránená je Mestská pamiatková rezervácia a Hradný komplex.

Súčasné kostoly v pôvodnej časti mesta - Kostol sv. Emeráma na hrade, Kostol sv. Petra a Pavla, Kostol sv. Martina v Chrenovej, Kostol sv. Ladislava, Kostol navštívenia P. Márie. Kostol Nanebovzatia P. Márie na Kalvárii, Kostol sv. Urbana na Zobore, Evanjelický kostol, Kostol sv. Gorazda na Klokočine, celkove s pričlenenými časťami 20 kostolov.

Vysoké školy - Slovenská poľnohosp. univerzita, Univerzita Konštantína Filozofa, Teologický inštitút Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Kultúrne inštitúcie - Slovenské poľnohosp. múzeum, Ponitrianske múzeum, Nitrianska galéria, Divadlo Andreja Bagara, 2 verejné knižnice vrátane pobočiek, Misijné múzeum a Synagóga (nový kultúrny stánok). Vedecké inštitúcie - Ústav krajinnej ekológie SAV, Archeologický ústav SAV. V meste je základňa poľnohospodárskeho a plastového výskumu. Významné osoby - Pribina, Rastislav, Svätopluk, Konštantín a Metod, biskupi: Z. Mošovský, J. Telegdy, J. Szelepcsényi-Pohronec, L. Maťašovský, J. Kluch, kardinál J. Chryzostom Korec, kultúrni činitelia: J. Damborský, J. Jesenský, Š. Krčméry, K. Pongrác, M. Schurmann, Ľ. Slamka, E. Massanyi, L. Guderna, J. a T. Bártfayovci, J. Rosinský, B. Urbanec.
Demografia
V 13. stor. v Dolnom meste existovalo približne 500 - 600 domácností, t. j. 2000 - 2500 obyvateľov. Tri farské kostoly potvrdzujú predpoklad, že Nitra bola veľkým a ľudnatým mestom. V r. 1531 sa prisťahoval väčší počet maďarských poddaných. V r. 1576 Turci vyplienili Párovce, obyvateľstvo zahynulo, alebo sa vysťahovalo. V 1. polovici 16. stor. sa zvýšil počet maďarského obyvateľstva migráciou, ktorí utiekli pred Turkami. Počet obyvateľov, najmä v 17. stor. veľmi kolísal, čo bolo spôsobené hlavne veľkými vojenskými posádkami, alebo prechodným pobytom kuruckých povstalcov. Po vyhnaní Turkov z Nitry v roku 1664 zostalo v Hornom meste len 44 domov. Po skončení Rákócziho povstania v celom meste stálo približne len 200 domov. Bez zdanených zemanov v roku 1752 žilo v Dolnom meste 368 zdanených hláv, zhruba 2000 obyv. V štvrtom decéniu 19. stor. nastal prudký nárast obyvateľov v Dolnom meste. Žilo tam viac ako 4000 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali remeslami a poľnohospodárstvom.

V r. 1828 žilo v Nitre 336 rodín, v r. 1848 9483 ľudí, v r. 1938 21323, v r. 1950 22203 v r. 1970 52518 a v r. 1991 - 85471. V roku 1970 bolo v Nitre 14298 bytov a 6644 domov. Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2001 žilo v meste 17,5 % obyvateľov v predproduktívnom veku, 65,3 % v produktívnom a 16,3 % v poproduktívnom veku. V meste bolo 28892 bytov a 8243 domov. V roku 2002 sa do mesta prisťahovalo 885 a vysťahovalo sa 1221 obyvateľov, narodilo sa 699, zomrelo 713 obyvateľov mesta. V roku 2003 žilo v meste 44729 žien a 41409 mužov s najsilnejším zastúpením vo vekovej kategórii 25 - 29 r. u žien v počte 3903 a u mužov v počte 3981.
Hospodárstvo
Najrozšírenejším odvetvím bol a je potravinársky priemysel, hlavne spracovanie poľnohospodárskych produktov. Mlyny a pekárne pracujú bez prestávky dodnes. Zelenina a ovocie sa spracováva zaváraním a zmrazovaním. Zanikol cukrovar. Tradíciu má výroba piva a vína. Väčšie výrobné podniky vznikali v šesťdesiatych a sedemdesiatych r. 20. stor. Spracovával sa azbest, vyrábali sa plastové rúry, nábytok a pletacie stroje. Silnejšie pozície malo odvetvie stavebníctva, strojárenský priemysel, poľnohospodárska výroba. Pracovali i menšie výrobné družstvá rôzneho zamerania. Celková výmera pôdneho fondu predstavovala k 31. 12. 2002 10797 ha, z toho poľnohospodárska pôda 6452 ha. Novodobejšia tradícia poľnohospodárskeho výstavníctva s náväznosťou na výstavy hospodárskych výstupov sa udržala do súčasnosti so silnou tendenciou rastu. Výstavné priestory sa využívajú i na výstavy o bývaní, dreve, automobiloch a pod. Po roku 1990 v nitrianskom hospodárstve nastali veľké štrukturálne zmeny. V podobe pretransformovaných alebo novovzniknutých podnikov má naďalej zastúpenie chemický, potravinársky a stavebný priemysel, poľnohospodárska výroba, pribudli nové podniky orientované na výrobu automobilových komponentov a elektrotechniky. Nastal prudký rozmach bankovníctva a poisťovníctva (v r. 2002 23 komerčných bánk a 21 komerčných poisťovní) a obchodnej sféry. V rámci cestovného ruchu bolo v meste v roku 2002 23 ubytovacích zariadení.
Infraštruktúra
Nitra bola vždy dôležitou križovatkou ciest. Má dobré cestné spojenia s najväčšími mestami prostredníctvom autobusovej a nákladnej dopravy. Problémom zostáva lokálna železničná trať ako pozostatok výstavby železníc v druhej polovici 19. stor., keď predstavitelia mesta, napriek častým intervenciám, nepresadili hlavnú trať cez mesto. Infraštruktúra mesta má v súčasnosti vybudované všetky základné prvky, kanalizáciu, vodovod, čistiareň odpadových vôd, plynofikáciu, asfaltové cesty s vybudovanými chodníkmi. V meste a v pričlenených častiach premáva mestská hromadná doprava (dĺžka liniek 304 km) a má vlastné televízne vysielanie. Počet hlavných telefónnych staníc bol v r. 2002 24369, z toho bytových bolo 19812.
M. č.: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Pátrovské Háje, Staré Mesto, Zobor.
Späť