Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Vrbové

Základné údaje
Mesto leží v údolí a vo vyústení údolia na zvlnenú Trnavskú pahorkatinu, na trase prechodu cez Malé Karpaty. Údolie sa východným smerom otvára do úrodnej Trnavskej pahorkatiny a na opačnej strane zovreté do úzkeho priesmyku preniká pohorím Malé Karpaty. Hlavným tokom je potok Holeška. V katastri mesta je viacero prírodných zvláštností, resp. prírodných pamiatok.

Osídlenie mesta a jeho okolia siaha až do praveku. Stopy osídlenia z mladšieho obdobia staršej doby kamennej boli zistené v jaskyni pod vrcholom Veľkej pece. Ojedinelý nález mladopaleolitického kamenného nástroja pochádza aj z intravilnu mesta. Z územia mesta pochádzajú nálezy z mladšej a neskorej doby kamennej, staršej, strednej mladej a neskorej doby bronzovej, staršej a mladšej doby železnej, včasného i vrcholného stredoveku. V Zoborskej listine kráľa Kolomana I. z r. 1113 sa spomína dedina Počkovec, ktorá je lokalizovaná do katastrálneho územia dnešného mesta Vrbové. Kostol sv. Martina pravdepodobne stál už v 12. storočí, v 13. a 14. stor. bol už sformovaný intravilán Vrbového. Prvá písomná správa o Vrbovom je v listine z r. 1347 pod názvom Worbow. Veľký rozmach dosiahlo vo Vrbovom mlynárske remeslo (cech mlynárov vznikol v meste v r. 1622). V priebehu 17. až 19. stor. tu pracovali aj ďalší remeselníci a združovali sa do cechov. V 16. a 17. stor. pustošili Vrbové nájazdy tureckých vojsk. Popri pestovaní obilia bola v mestečku rozšírená aj produkcia vína. Vinohradníctvo zohrávalo významnú úlohu až do konca 19. storočia. V r. 1695 sa vo Vrbovom uvádza špitál, ktorý spravovala cirkev. Fungoval takmer do polovice 20. stor. V r. 1696 Leopold I. rozšíril mestečku jarmočné privilégium. V r. 1783 bol zriadený ev. a. v. cirkevný zbor a začali tu pôsobiť ev. duchovní. V r. 1829 cisár František I. rozšíril počet jarmokov vo Vrbovom zo 6 na 8. Tradícia vrbovských jarmokov sa obnovila v r. 1991. Na základe nových zákonných úprav v r. 1782 Vrbové prestalo byť mestečkom a označovalo sa ako "veľká obec", neskôr len ako obec až do r. 1967 kedy bolo oficiálne povýšené na mesto. V r. 1880 bol založený dobrovoľný hasičský zbor. V r. 1906 bolo Vrbové s Piešťanmi spojené železnicou. 5. apríla 1945 vstúpili do Vrbového prvé ruské jednotky. V minulosti Vrbové používalo viacero pečatidiel a na pečatiach a symbol mestečka na pečatiach sa menil. Na zachovanej pečati na listine z r. 1573 je zobrazený klas a nápis +sigillvm wrbaw (pečatidlo vzniklo v 15. stor.). Dnešný erb Vrbového tvorí v modrom štíte zlatý klas. V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom a chovom dobytka, venovali sa remeslám, v r. 1895 bola postavená prvá tehelňa.

Výraznejší rozvoj priemyslu nastal po r. 1948 po vzniku textilného podniku Trikota, ktorý sa postupne stal jedným z najväčších výrobcov dámskej bielizne v Československu. V súčasnosti vo Vrbovom funguje celý rad podnikateľských subjektov. V 70. a 80. r. 20. stor. sa uskutočnila rozsiahla bytová výstavba, v dôsledku ktorej stúpol počet obyvateľov mesta približne o tretinu.

Najvýznamnejšími stavbami a pamiatkami Vrbového sú: kostol sv. Martina (stál tu už v 12. stor.), katolícka fara (18. stor.), kúria Mórica Beňovského (koniec 17. stor.), menšie zemianske kúrie (dnes sú mnohé už asanované), kaplnka sv. Rocha (19. stor.), šikmá veža (19. stor.), synagóga (19. stor.), Ľudová banka (1906), ev. kostol (1929), kláštor Pia XI. (1930), kostol sv. Gorazda (1992 - 1997), náhrobky na mestskom cintoríne, židovský cintorín a sochy a kríže z 18. - 19. storočia.

V r. 1975 - 1991 boli k Vrbovému pripojené Šterusy a v r. 1975 - 1992 Šípkové. V r. 1958 sa od Vrbového odčlenili vrbovské kopanice a utvorila sa nová obec pomenovaná podľa najväčšej kopanice Prašník. K Prašníku bola pričlenená aj šteruská kopanica Pustá Ves. Mesto je sídlom základných a stredných škôl: Stredné odborné učilište odevné, Dôležitú úlohu zohráva aj Základná umelecká škola.

Pred r. 1989 najviac ľudí zamestnávali: Trikota, Okresný stavebný podnik - stavebná skupina Vrbové, Kovovýroba, Západoslovenské tehelne, Drevovýroba, Kožatex, Drobné prevádzkarne MsNV. V poľnohospodárstve boli najdôležitejšími podnikmi Jednotné roľnícke družstvo, Štátne majetky, Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik, Spoločný družstevný hydinársky podnik, Semex.

Mesto Vrbové žilo aj v minulosti kultúrnym životom: v r. 1925 bola zriadená obecná knižnica, v r. 1932 tu vznikol Spevokol 110. zboru Slovenskej ligy, v druhej polovici 30. rokov 20. stor. tu pôsobilo 17 kultúrnych spolkov. V r. 1939 zásluhou biskupa P. Jantauscha vznikla samostatná slovenská provincia Kongregácie sestier premonštrátok so sídlom vo Vrbovom. V r. 1956 vznikol folklórny súbor Vrbovan, ktorý fungoval až do 70. rokov 20. stor. V r. 1971 bol zriadený Mestský dom osvety. V r. 1967 bol daný do užívania kultúrny dom. Pôsobia tu hudobné skupiny (Karpatské chrbáty), folklórne súbory (Borovienka), výtvarníci i divadelníci, konával sa tu festival ľudového tanca a spevu súborov závodných klubov ROH (1970 - 1976).

Šport vo Vrbovom reprezentuje futbal, basketbalový oddiel, kulturistický oddiel, oddiel rekreačného a rekondičného behu, šachy, oddiel boxu. Na vodnej nádrži Čerenec sa konávali medzinárodné vodnolyžiarske preteky (1974 - 1990). Od r. 1989 sa konajú bežecké preteky "Vrbovská pätnástka".

Vo Vrbovom sa narodilo viacero výz­namných ľudí: kňaz Ján Baltazár Magin (1681 - 1735) autor prvej obrany Slovákov, ev. kňaz Ján Tonsoris (1724 - 1781) ľudovovýchovný a náboženský spisovateľ, kráľ Madagaskaru Móric Augustín Beňovský (1746 - 1786) cestovateľ, spisovateľ a dobrodruh, kňaz Juraj Obermayer (1803 - 1880) národný buditeľ, lekár Dr. Martin Ferdinand Marschall (1811 - ) autor dizertačnej práce o piešťanských kúpeľoch, Dávid Hoffman (1843 - 1921) biblista a hlavný rabín v Berlíne, Ján Zigmundík (1846 - 1938) pedagód, spisovateľ a národovec, Chaim Jozef Sonnenfeld (1848 - 1932) hlavný rabín Jeruzalema, biskup Mons. Dr. Pavol Jantausch (1870 - 1947) spisovateľ a národovec, Elo Šándor (1896 - 1952) spisovateľ, autor známej knihy "Sváko Ragan z Brezovej".
Späť