Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Poniky

Základné údaje
Ležia na východných svahoch Zvolenskej vrchoviny, v doline potoka Vladárka. Územie chotára patrí do povodia Hrona, odvodňuje ho Malá a Veľká Zolná a Ponický potok. Od r. 1895 je na ploche 12,99 ha u nás najstaršia prírodná rezervácia Ponická dúbrava. Názvy obce: r. 1282 Ponik, r. 1786 Pojnik, r. 1920 Poniky a maď. Póniky, Pónik. Prvým známym vlastníkom Poník bol v r. 1282 magister Filip. V r. 1400 dostávajú výsady mestečka. Ťažilo sa tu zlato, strieborno-medená ruda, náleziská olova sa snažila využiť r. 1565 Banská komora. V r. 1424 - 1848 patrili Ľupčianskemu panstvu. Osobitnú sociálnu skupinu s vlastným richtárom tvorili až do r. 1849 kráľovskí poľovníci. V r. 1678 mestečko vyplienili Turci a 300 obyvateľov odvliekli do zajatia. V 18. a 19. stor. prevládala výroba šindľov, drevorubačstvo a povozníctvo. Pamiatkou v obci je rím. kat. gotický kostol z roku 1310, prestavaný r. 1752, r. 1822 a r. 1895 s gotickými nástennými maľbami, gotickým krídlovým oltárom P. Márie z r. 1512 a neskorogotickou krstiteľnicou z r. 1526. Ev. kostol je z r. 1784 s vežou z r. 1868. Béla Bartók si v r. 1914 zapísal od miestnej speváčky Zuzany Spišiakovej 506 ľudových piesní. Samo Chalupka tu čerpal námet pre svoju báseň Turčín Poničan.
M. č.: Ponická Huta, Ponická Lehôtka, Poniky.
Späť