Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Radošina

Základné údaje
Leží v SZ časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny pri JV úpätí Považského Inovca v bočnom údolí potoka Radošinka. Okolie obce bolo osídlené už v paleolite. Prírodná jaskyňa neďaleko Radošiny, Čertova pec, je najstarším jaskynným sídliskom človeka na Slovensku. V poslednej dobe medziľadovej ju obývali neandertálci, ktorí tu zanechali nástroje patriace k tzv. moustérienskej kultúre. Jaskyňa bola v r. 1981 vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Najstaršie dejiny obce Radošina sú späté so starým rodom Hunt-Poznanovcov. V r. 1185 ju príslušník tohoto rodu Stojslav daroval zoborskému kláštoru. Listinu Belu III., ktorá sa nezachovala, potvrdil r. 1249 Belo IV. Dedina pôvodne patrila k veľmožskému dvorcu v Nitrianskej Blatnici, preto sa v najstarších prameňoch uvádza ako Blatnica (Šarfia). Od 13. stor. sa začína objavovať názov Radošina. V r. 1468 sa stala majetkom Nitrianskeho biskupstva a kapituly. V 17. stor. získala trhové a jarmočné práva. V 16. a 17. stor. sa obec niekoľkokrát stala terčom tureckého plienenia. V priebehu 17. - 18. stor. sa rozvíjala v obci remeselná výroba a vznikali cechy, z ktorých bol najznámejší cech mlynárov. Od r. 1909 má obec železničné spojenie na trati Nitra - Zbehy - Radošina, v súčasnosti je osobná doprava na trati prerušená. Obec je známa výbornými výsledkami v šľachtení viniča. Radošinský klevner sa údajne podával na svadbe anglickej kráľovnej. Radošina patrí medzi rozvinuté obce okresu, má kompletnú infraštruktúru a občianske vybavenie. Je tu škola, zdravotné stredisko, kultúrny dom, rozvinuté služby pre občanov, obchodná sieť, futbalový štadión. Najviac ju preslávilo Radošinské naivné divadlo, ktoré vzniklo v šesťdesiatych rokoch 20. stor. pod vedením Stanislava Štepku. K významným kultúrnym pamiatkam patrí zrenovovaný renesančný kaštieľ z 2. polovice 16. stor. Sídli v ňom Komunita Kráľovnej pokoja, ako jediné zariadenie svojho druhu na Slovensku, ktorá pomáha sirotám - chlapcom, ktorí po 18. r. končia ústavnú výchovu. Kostol Najsvätejšej trojice bol postavený v rokoch 1636 - 1644, v 18. stor. bol zbarokizovaný. V obci sa narodila akad. sochárka Ľudmila Cvengrošová, herečka RND Katarína Kolníková, herec, dramatik a režisér Stanislav Štepka. Pôsobili tu Peter Pázmáň, František Hečko a Mária Jančová.
M. č.: bzince, radošina.
Späť