Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Šamorín

Základné údaje
Mesto leží v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Rovinný chotár tvoria treťohorné štrky a piesky, na ktorých je veľká vrstva dunajských uloženín, na povrchu miestami viate piesky vo forme dún. Je centrom Horného Žitného ostrova. Leží 24 km od Bratislavy, neďaleko Dunaja, od ktorého ho oddeľuje novovybudovaný kanál Vodného diela Gabčíkovo. Od Dunajskej Stredy je vzdialený 25 km. Mestské časti Šamorína sú niekdajšie samostatné lokality: Bučuháza, Čilistov, Kraľovianky a Mliečno.

Vyniká svojou bohatou minulosťou. V listine je doložená v r. 1285. V tom čase existoval tu už kostol Panny Márie. V r. 1287 daroval túto lokalitu kráľ komesovi Karolovi, synovi Alexandra. V r. 1298 dostal Šamorín jednu tretinu osady Marczamagyar. V r. 1392 dostal právo na vybudovanie brodu na Dunaji. V r. 1405 kráľ Žigmund povýšil Šamorín na slobodné kráľovské mesto a udelil mu tie isté výsady, ktoré mala Bratislava. Obyvatelia mesta mali právo si voliť vlastných predstavených a farára. V r. 1411 mesto získalo právo konať výročné trhy na Urbana a Bartolomeja.

Mestské výsady Šamorína boli potvrdené viacerými panovníkmi. Nakoniec v r. 1589 mesto sa stalo majetkom Pálffyovcov, a tak zo slobodného kráľovského mesta sa stalo privilegovaným mestečkom. V mestečku bol čulý hospodársky život. Cechové artikuly kováčov, remenárov, kolárov sa stali podkladom pre ďalšie cechy napríklad v Šali. Šamorínske vozy sa používali nielen na Žitnom ostrove, ale aj na širšom okolí. V meste často zasadali aj orgány Bratislavskej stolice. Pravidelne sa tu konali aj kongregácie. Mestečko bolo sídlom Dolnožitnoostrovského slúžnovského okresu. Určitý zlom v živote mesta nastal v r. 1902, keď pre nedostatok financií na vydržiavanie patričného úradníckeho aparátu stratilo svoje postavenie ako veľká obec, a dostalo sa medzi malé obce, ktoré vytvárali spolu s inými obcami notárske úrady. Napriek tejto skutočnosti aj po r. 1918 zostalo sídlom okresu. Od r. 1923 tu sídlil okresný úrad, po r. 1945 okresný národný výbor. Postavenie okresného centra udržal Šamorín do r. 1960, keď 1. júlom sa stal niekdajší okres Šamorín súčasťou okresu Dunajská Streda.

Obyvateľmi Šamorína už v ranom stredoveku boli okrem Maďarov aj Nemci. V neskorom stredoveku v mestskej rade mali rovnaké zastúpenie. V roku 1828 bol počet obyvateľov 2990, v roku 1940 3474, a v r. 1961 4864. Už od stredoveku sa obyvatelia zaoberali okrem poľnohospodárstva najmä remeselníctvom a obchodom.

Dnes v meste pôsobí 400 - 450 drobných podnikateľov. Najviac zamestnancov má podnik Samsonite na výrobu cestovných tašiek a kabeliek. V meste je zastúpený aj potravinársky priemysel. Dnes sa tu buduje nový priemyselný park.

Mesto je bohaté na kultúrne pamiatky. Najvzácnejšou pamiatkou je reformovaný kostol, ktorý patrí medzi historické klenoty Žitného ostrova. Pôvodne neskororomantický rím. kat. kostol bol postavený v 13. stor., a bol upravený v gotickom slohu v 14. - 15. stor. V 18. stor. pristavali ku kostolu sakristiu a predsieň. V r. 1789 kostol kúpila miestna kalvínska cirkev, keďže pre rím. kat. cirkev sa uvoľnil pôvodne rehoľný kostol. V presbytériu kostola sa nachádzajú gotické nástenné maľby. Druhý evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1784 - 1785 v klasicistickom slohu podľa plánov J. G. Altenburgera. Rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v neskorobarokovom slohu. Z interiéru si pozornosť zasluhuje obraz sv. Františka z Pauly od F. Sigrista. Budova barokového kláštora bola postavená s využitím staršej budovy v druhej polovici 18. stor. V parku v Mliečne stojí Kaplnka Boží dom, ktorá bola postavená v 19. stor. V chotári mesta v majeri Šamot je románsky kostol, s patrociniom sv. Margity. Postavili ho okolo r. 1260. Synagóga z r. 1912 sa v súčasnosti využíva pre výstavné účely. Bola postavená v romanticko - historizujúcom slohu. Stredovekú svetskú architektúru reprezentuje mestská radnica. Pôvodne renesančná stavba bola viackrát prestavaná. V meste je pamätník M. R. Štefánika, ktorý bol študentom šamorínskeho ev. gymnázia. V meste je stála expozícia k dejinám mesta v priestoroch Mestského vlastivedného domu.

Šamorín má bohaté kultúrne tradície. Prvá kultúrna ustanovizeň, Casino, bolo postavené koncom 19. stor. V medzivojnovom období vyvíjali bohatú kultúrnu činnosť spevokoly, divadelné krúžky, Spolok gazdovských mládencov a Žitnoostrovské múzeum. Aj v súčasnosti je v meste pestrý kultúrny život. Pracujú tu rôzne umelecké súbory. Ľudovoumelecký súbor Csalló, Detský tanečný súbor Csali, Ľudovoumelecký súbor Prvosienka, zmiešaný zbor Most (Híd), zmiešaný zbor Sancta Mária ako aj moderné hudobné skupiny. Každý druhý rok v máji sa v meste konajú Dni starej hudby. Z niekdajšej židovskej školy renováciou bol vytvorený Dom umenia, kde sa schádzajú výtvarníci, umelci, tábory mládeže z celej strednej Európy. Tradíciu má v meste aj detský folklórny festival "Katica". Šport má v meste tiež veľa priaznivcov. Každoročne sa tu konajú preteky Coupe de Samaria v šerme a Samaria Coup v súťaži kajak - kanoe. Šermiarsky klub tu pracuje už od r. 1962. Aj dostihové preteky mali v meste tradíciu. Konali sa tu aj medzinárodné parkúrové preteky O Dunajský pohár. V meste sa chovali plnokrvné pretekárske kone. Tradíciu majú aj bežecké preteky, známe ako Jarná cena Šamorína. V Čilistove sa nachádza prírodné kúpalisko Lagúna s plážami pri vodnej ploche.

Má družobné vzťahy s mestom Mosonmagyaróvár v Maďarsku a mestom Leiderdorp v Holandsku.
M. č.: Bučuháza, Čilistov, Kráľovianky, Mliečno, Šamorín.
Späť