Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Báhoň

Základné údaje
Leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule, patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu. Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viac ráz zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po 1. svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v roku 1926 bol položený základ organizovanému športu založením Báhonského atletického klubu. Z viac ako dvadsiatich športových činností najúspešnejšia bola hádzaná v päťdesiatich rokoch, keď muži hrali v najvyššej celoštátnej súťaži. V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kaplického ústav pre slepcov. Areál doteraz slúži ako domov pre nevidiacich dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod ELEKTRO ĽUDIB, v. d. Báhoň.V roku 1954 zahájila činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho za účelom skúšania povolených, novovyšľachtených a zahraničných odrôd poľných plodín. Kostol sv. Františka Assiského postavil v r. 1914 - 1921 arch. M. M. Harminec. V obci sa zachovali prícestné sochy: Immaculaty (neskorobarok z r. 1774), sv. Vendelína a ľudová kamenná z r. 1865.
Späť