Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Trnava

Geografia
Krajské mesto Trnava leží v strede Trnav­skej pahorkatiny v nadmorskej výške 146 m. Okolie Trnavy výrazne ovplyvňujú morfologické celky: Malé Karpaty, Považský Inovec a Podunajská nížina. Trnavská pahorkatina (Trnavská sprašová tabuľa) je ohraničená na východe nivou Váhu, na severovýchode Považským Inovcom, na západe Malými Karpatami a na juhu Podunajskou pahorkatinou.

Katastrálne územie mesta Trnava leží v teplom suchom okrsku s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu býva 9 - 10 °C; najteplejší býva júl (20,3 °C), naj­stu­denší január (2,2 °C). Zrážky sú v priemere od 420 mm do 800 mm. Územie mesta Trnava leží v centre černozeme (s obsahom humusu 1,5 - 2,5 %), ktorá pre­chádza smerom ku Malým Karpatom do hnedozeme a smerom k Váhu do lužnej pôdy. Cez mesto preteká riečka Trnávka, dĺžka jej toku je 43 km; jej najdlhším prítokom je potok Parná, ktorá preteká juhozápadnou časťou extravilánu. Rastlinstvo Trnavskej pahorkatiny patrí do západoeurópskej, stredoeorópskej a východoeurópskej (teplomilnej, panónskej) flóry, podľa vegetačných stupňov patrí Trnava do územia s rastlinstvom riečnych nív a teplomilných dubín. Botanicky zaujímavé sú dva parky, Bernolákov (617 stromov, 26 druhov) a Janka Kráľa (3386 stromov, 20 druhov). Lokalita Kamenný mlyn - Trnavské rybníky je botanicky chránenou študijnou plochou (23,18 ha).

Podľa súčasného stavu a zloženia fauny Trnavu s okolím zaraďujeme do paleoarktickej oblasti a podľa prevládajúcich biotopov jej fauna patrí medzi stepi a lesostepi a do eurosibírskej podoblasti.

Kraj Trnava hraničí s krajmi Nitra, Bra­ti­slava a Trenčín; okres Trnava s okresmi Hlohovec, Galanta, Senec, Pezinok, Ma­lac­ky, Senica, Myjava, Piešťany.
História
V katastrálnom území mesta Trnavy našli archeológovia kosti mamutov, ale najstaršie výtvory ľudskej ruky pochádzajú z mladšej doby kamennej, z neolitu. (sekery, sekeromlaty, hlinené nádoby). Bohatšie nálezy sú zo staršej doby bronzovej (zbrane, náhrdelníky). V r. 1925 sa na území Trnavy našlo 30 veľkých strieborných keltských mincí typu Biatec. Aj rímske obdobie zastupujú mince z obdobia vlády viacerých cisárov. V hradištnej dobe možno nájsť na Trnavskej tabuli pomerne husté osídlenie pri riekach a cestách; po rozpade Veľkomo­rav­skej ríše sa toto osídlenie ešte rozširovalo a zahusťovalo. Jeho presný obraz v susedstve mesta, smerom na severovýchod podáva listina z roku 1113 so súpisom majetkov zoborského opátstva. Aj hustota románskych kostolíkov na západ a juh od Trnavy naznačuje, že Trnava sa stávala cirkevným a potom aj trhovým centrom okolia.

Názov Trnavy je slovanský. V slovanskom svete (jedna Trnava je dokonca aj v Grécku) sa vyskytuje niekoľko desiatok týchto mien. Kmeň trn- naznačuje krovinatú oblasť a koncovku -ava nachádzajú ja­zy­ko­vedci tam, kde boli močiare, bažiny, mok­rade. Maďari ju nazvali podľa veľ­kých sobotňajších trhov: Veľká Sobota - Nagyszombat.

Do písomných dokumentov vstúpila Trnava v r. 1205 - 1211, keď ostrihomský arcibiskup daroval príjmy kostola sv. Mikuláša v Trnave ostrihom­skej kapitule, čo potvrdil aj pápež Inocent II. V rokoch 1199 - 1238 Trnavu aj s územím po Malé Karpaty vlastnila ako veno Konštancia, dcéra Belu III. a druhá manželka Přemysla Otokara I. Územím mesta prechádzali dve dôležité cesty: západ - východ: z českých krajín do centra Uhorska a ďalej až do Carihradu, juh - sever: od Bratislavy na Považie. Všetky s napojením na dôležité európske trasy.

Trnavu, ako prvé mesto na Slovensku, povýšil kráľ Belo IV. v r. 1238 na kráľovské mesto. Originál výsad si uchováva Trnava dodnes ako národnú kultúrnu pamiatku a podľa neho Trnava a Trnavčania podliehali výlučne jurisdik­cii kráľa, vojenskej výpravy sa zúčastňovali len keď bol osobne prítomný kráľ a richtár a senát mal právo meča. Trnavčania boli oslobodení od mýta v celom Uhor­sku, mohli si voliť farára, mali po­vinnosť vydržiavať kráľa a jeho sprievod, keď prišiel do Trnavy, majetok mohli poručiť komu chceli a p. Už pri vzniku mesta Trnavy nachádzame tu kontemplatívny kláštor klarisiek (ešte za života sv. Kláry), kláštor františkánov a v neskoršom univerzitnom areáli aj dominikánov.

Po tomto privilégiu nasledovali ďalšie. Trnava bohatla, zvlášť keď dostala právo vydržiavať osem veľkých výročných jar­mo­kov. V roku 1270 vlastnila Trnava dve poddanské dediny: Hrnčiarovce a Modran­ku, v r. 1280 získala Brestovany a v polovici 14. storočia Ružindol.

Erbom Trnavy sa stalo šesťspicové koleso, ktoré kopírovalo kristocentrický motív veľkej pečate mesta, (zachovanej na listinách Trnavy z rokov l347 a l348) s tvárou Krista - Pantokratora v centre. Zlaté šesťspicové koleso v modrom štíte - je christogram z gréckych písmen I /iota/ a X /chí/ t.j. začiatočných písmen slova IESOS CHRISTOS. Je to unikátny prípad v svetovej heraldike.

Trnava poskytovala priestory rokovaniam kráľov; r. 1327 tu uzavrel dohodu o strieborných grošoch a zlatých florénoch a dohodu o zásnubách detí uhorský kráľ Karol Róbert s Jánom Luxemburským. Po veľkom požiari mesta r. 1325 mohli byť rokovania vo františkánskom kláštore, jedinej reprezentačnej budove. V r. 1360 uzavreli priateľskú dohodu v Trnave kráľ Ľudovít I. a cisár Karol IV. Ľudovít I. v Trnave aj umrel 10. septembra 1382 v dome, ktorý stál na mieste hlavnej pošty.

Husitské armády sa dostali k Trnave po prvý raz v r. 1428, v r. 1430 sa stretli pod Trnavou s vojskami cisára Žigmunda a v r. 1432 za zmocnil mesta husitský hajtman Blažek z Borotína a držal ho v moci ešte rok po porážke husitov pri Lipanoch. V r. 1466 zničili mesto bratríci a v r. 1469 zas požiar. V období vlády Mateja Korvína sa mesto slovakizovalo, sám kráľ korešpondoval s magistrátom po česky a do sporov Slovákov s Nemcami v r. 1486 musel zasiahnuť sám. Kapitán Pavol Holý z Hradnej postavil v Trnave v r. 1498 kostol sv. Michala, ktorý sa nadlho stal duchovným centrom slovenskej národnosti.

V tomto období bola Trnava už významným remeselníckym centrom s cecho­vými organizáciami debnárov, garbiarov, kamenárov, kováčov, kožušníkov, mäsiarov, nožiarov, pekárov, sedlárov, stolárov, súkenníkov, ševcov, tesárov, tokárov. Značná židovská komunita žila v gete, ohraničenom ulicami Dolnopotočnou, Paulínskou, Dolnými baštami a Halenárskou. Cisár Ferdinand nariadil l9. februára 1539 všetkým Židom opustiť pre údajnú rituálnu vraždu navždy Trnavu, čo platilo až do Tolerančného patentu Jozefa II.

Po nešťastnej bitke pri Moháči v r. 1526 zaplavili Turci uhorskú nížinu, v r. 1543 padol aj Ostrihom a arcibiskup s kapitulou sa presťahoval do Trnavy a až do r. 1820 sa Trnava stala cirkevným, kultúrnym a sčasti i politickým (arcibiskup bol zástupcom kráľa) centrom Uhorska, ktoré nebolo obsadené Turkami. Na Slovensko sa sťahovala šľachta i poddaní z okupovaného územia, v Trnave pribudla tretia národnosť, Maďari, ktorí sa domáhali politických práv. Do národných sporov zasiahol v r. 1551 cisár a určil paritné zastúpenie národností v mestských samosprávnych orgánoch.

Arcibiskup Mikuláš Oláh zlúčil kapitulskú a mestskú školu, vydal jej artikuly v r. 1554, plánoval z nej vytvoriť vysokú školu s promóciami absolventov, povolal do Trnavy jezuitov, ktorí tu pôsobili od r. 1561 do r. 1567, kedy im zhorelo kolégium a Trnavu museli opustiť.

V roku 1531 sa narodil v Trnave Ján Sambucus, lekár a filozof, humanista, zberateľ rukopisov antických autorov a ich editor. Ako cisársky lekár a historik patril k európskym vedeckým vrcholom. Komunikoval s vtedajšími európskymi vzdelancami. Zomrel vo Viedni v r. 1584.

Protihabsburské povstania v 17. storočí neobišli Trnavu. Mesto najviac trpelo v povstaní Gabriela Betlena a Imricha Tökölyho. Tento podpálil mesto a zhorelo v ňom 4000 ľudí. 26. decembra 1704 sa odohrala medzi Trnavou a Bielym Kostolom bitka kurucov, povstalcov Františka II. Rákócziho. Asi 20000 víťazných Heis­terových ci­sár­skych vojakov potom prezimovalo v Trnave a v okolí, čo vyčíslila Trnava na 100000 zlatých, vydaných na ich zásobovanie a 76000 zlatých škôd naviac.

V tomto krvavom storočí vojen a povstaní, je neuveriteľné a zostáva paradoxom že kardinál Peter Pázmaň otvoril v r. 1635 v Trnave univerzitu, najprv len s fakultou filozofickou a teologickou, v r. 1667 pribudla fakulta právnická a v r. 1769 aj lekárska. Podľa želania zakladateľa mala slúžiť všetkým národnostiam Uhorska, vychovávať absolventov pre služby cirkvi a štátu. Študovali na nej prevažne poslucháči zo Slovenska, ale aj z celého Uhorska a oko­li­tých štátov. Univerzita mala vlastnú, skvele vybavenú tlačiareň. Po dobu svojej existencie v Trnave vydala vyše 5000 titulov. Hneď spočiatku (1648) to bol slovník latinsko-maďarsko-slovenský a participovala aj na vydaní Cantus catholici. Tlačiareň univerzity tlačila aj slovenské učebnice, modlitebné a náučné knihy. Význam Trnavskej univerzity pre slovenské dejiny nie je dosiaľ úplne docenený. Pôsobila v slovenskom milieu a toto milieu ju ekonomicky dotovalo. Profesor Samuel Timon tu vytváral koncepcie dejín slo­ven­ského národa a z jeho ideí vychádzalo naše národné obrodenie. Diela profesora Lekárskej fakulty Trnavskej univerzity J. J. Plencka vychádzali v nemeckých, holandských i čínskych prekladoch.

Výstavbou univerzitného chrámu sv. Jána Krstiteľa v r. 1629 a univerzitného areálu začal veľký stavebný ruch, na ktorom sa zúčastňovali zahraniční architekti, ma­liari a sochári. Poklad raného baroka, hlavný oltár v katedrálnom (predtým univerzitnom) chráme dokončievali aj domáci majstri. Trnavská univerzita mala veľkú knižnicu, archív, zbierky, botanickú záhradu, observatórium, farmu v Bielom Kostole, ktorú využívali profesori aj ako vilu - zotavovňu.

V roku 1777 na príkaz cisárovnej presťahovali Trnavskú univerzitu do Budína. Univerzitní študenti odchádzali radi. Magistrát mesta nemal pochopenie pre ich výtržnosti, ktoré boli charakteristické pre všetky univerzitné mestá Európy. Bola to nesmierna strata, ktorá postihla Trnavu a Slovensko. Univerzitu nasledovala bohatá a vzácna knižnica, archív, zbierky, tlačiareň a neskôr aj kapitula a arcibiskup. Trnava sa ocitla takmer na svojom historickom dne. Nie nadlho.

V priebehu 18. storočia sa Trnava rapídne slovakizovala a tak, keď v r. 1770 nav­štívil Trnavu Jozef II., prihovoril sa ľudu, ktorý ho vítal, po slovensky.

V roku 1790 prišiel do Trnavy za tajomníka biskupskej kancelárie Anton Bernolák a v r. 1792 vytvoril v Trnave celoslovenskú organizáciu: Slovenské učené tovarišstvo. Trnava sa stala centrom slovenského národného obrodenia. Kníhtlačiareň Václava Jelínka vydávala publikácie členov a pre členov Slovenského učeného tovarišstva. V jeho druhej generácii vychádzali tu diela barda slovenskej národnej poézie, Jána Hollého.
Ešte pred bitkou pri Slavkove prišla do Trnavy prieskumná francúzska jazdecká jednotka, kto­rá narobila magistrátu veľké sta­rosti; väčšie mala Trnava po slav­kov­skej bitke, keď sa mestom vracala domov porazená ruská armáda. V Trnave odpočívala dva­násť­tisícová jazdecká kolóna generála Kologrivova. Maršál Kutuzov po­ďa­koval nemeckým listom z Bardejovských Kúpeľov magistrátu Trnavy za zásobovanie ruskej armády a ošetrovanie jeho ranených dôstojníkov a vojakov.

V nešťastnom roku cholery (1831), ktorá sužovala Euró­pu (ďalší paradox) si Trnava pos­ta­vila z príspevkov mešťanov divadlo (v máji l831 sa začalo so stavbou budovy a v decembri sa v nej už hralo). V r. 1832 otvorilo mesto jednu z prvých detských opatrovní v Uhorsku (viedol ju v začiatkoch tajomník grófky Terézie Brunsvickovej nadšený učiteľ Anton von Réhlingen) a v nasledujúcom roku sku­pina nadšencov založila v Trnave cirkevný hudobný spevokol. Boli to tri veľmi plodné roky v kultúrnych dejinách Trnavy.

Prvú železničnú trať na území Slovenska: Bratislava - Trnava otvorili 1. júla 1846. Bola to ešte konská železnica. Na parný pohon ju prebudovali v r. 1872. V r. 1876 ju predĺžili do Nového mesta nad Váhom a do Serede a v r. 1897 cez Kúty do Břeclavi. Bol to impulz pre prudký ekonomický rozvoj Trnavy, začínajúci výstavbou veľkého cukrovaru v r. 1868 (neskôr ho kúpila firma Karola Stummera). Do polovice 19. storočia sa pohyboval počet obyvateľov Trnavy okolo 7000 a ku koncu storočia sa zdvojnásobil.

Národná garda, ktorá sa utvorila v r. 1848/49 a mala chrániť majetky a životy, bola veliteľmi donútená bojovať proti slovenským povstalcom na Brezovej i pri Trenčíne. Po stretnutí s vojskom generála Šimuniča v novembri 1848 na pamiatku padlých honvédov nechala Trnava postaviť pomník v závere Hlavnej ulice, ktorý je teraz na Novom cintoríne.

V období Bachovho absolutizmu bola Trnava v r. 1850 - 1860 sídlom novozriadenej Hornonitrianskej župy. V r. 1870 založili v Trnave katolícki Slováci Spolok sv. Vojtecha (pôvodný názov mal byť Spolok sv. Cyrila a Metoda), ktorý prevzal na seba národné a kultúrne úlohy v najťažšej dobe národa aj v období, keď sa zakázala akákoľvek činnosť Matici slovenskej.

Koncom storočia vrcholilo takmer sto­ročné systematické úsilie maďarskej džentry na likvidáciu slovenského národa, ktorý oberala o vlastný jazyk, školy i základné ľudské práva. Odnárodňovacím mlynom bolo aj Trnavské osemročné gymnázium.

Po rozpade habsburskej monarchie a vyhlásení vzniku Československa 3. novembra 1918 sa konštituoval aj v Trnave národný výbor, ktorý prevzal do svojich rúk správu vecí verejných. Keďže ale jednotky maďarskej armády sa znovu zmocnili Trnavy, 24. novembra 1918 obsadilo Trnavu československé vojsko. Po vyhlásení povstania koncom leta 1945 trnavská posádka prešla celá na povstalecké územie, kde bojovala v úseku Nová Baňa - Žarnovica ako pluk Dunaj. Dňa 1. apríla 1945 sa prehnal Trnavou front.

V r. 1949 rozhodla mestská rada rozobrať súsošie Najsvätejšej Trojice na námestí, pretože jeho stredom mala ísť cesta a postaviť ho v rohu námestia, čo sa však neuskutočnilo. Súsošie zostalo rozložené na viacerých miestach vyše 40 rokov. Pri úprave námestia v r. 1988 sa otvoril problém postavenia Trojičky, a v r. 1993 bola Trojička slávnostne znovu postavená.

V roku 1992 obnovila svoju činnosť stará Trnavská univerzita s fakultou humanistiky a pedagogickou, neskôr pribudli fakulty zdravotná, teologická i právnická. Pri poslednej reforme štátnej správy v r. 1996 Trnava sa stala sídlom kraja, krajských inštitúcií.
Pamätihodnosti
Pravidelný obdĺžnikový pôdorys určovaný hradbami na­vô­kol starého historického centra mesta s plochou cca 60 ha, naviac s dvojramenným krížom pôvodných ulíc, ktorý sa inde v stredoeurópskych mestách nenachádza, si všimli pamiatkári už dávnejšie. Tento priestor zahustený kostolmi, vytvára jedinečnú siluetu, ktorú rad holandských a nemeckých rytcov stvárnil od 16. storočia do vedút, niekoľkokrát súborne vydaných tlačou.

Okrem niekoľkých stavebných detailov (chrám sv. Mikuláša, Kostol sv. Heleny a niektoré meštianske domy) sa viac z románskej architektúry nezachovalo.

Štedrejšie k Trnave je gotické obdobie, do ktorého zapadá výstavba hradieb s baštami, bránami s barbakánmi a padacími mostami, unikátneho opevnenia, tehlového muriva na kamenných základoch, radikálne prestavaného v polovici 16. storočia cisárskym architektom Pietrom Ferraboscom. Do mesta sa vchádzalo štyrmi bránami: Dolnou (Lautenberskou) pri kostolíku sv. Heleny, Hornou (Stulpuchlerskou) pri Zelenom kríčku, Malženickou (Zhoralou) na konci Jerichovej ulice a Lovčickou pri Západoslovenskom múzeu. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1683 otvorilo mesto dve fortne v hradbách na východ (za dómom) a na západ (za františkánskym kostolom), ktorú v rokoch 1937 - 1938 rozšírili a upravili ako Bernolákovu bránu pri výstavbe mostu a úpravy celého priestoru, keď sa spájalo centrum mesta s novou štvrťou Spiegelsaal.

Mnoho meštianskych domov v centre mesta má gotický základ o čom svedčia gotické pivnice s renesančnou a barokovou nadstavbou, dostavovanou zvlášť po dvoch veľkých požiaroch mesta v rokoch 1666 a 1683. Z najtypickejších trnavských meštianskych domov sú obidva domy Spolku sv. Vojtecha (Radlinského ul.), predelené novostavbou tlačiarne.

Pôvodné pravidelné hlavné námestie až po radnicu slúžilo verejným a trhovým funkciám. Mestskú vežu v jeho rohu postavili ako pozorovateľňu až po r. 1574. Hodinový stroj z konca l7. storočia, ktorý ovláda päť ciferníkov je technickou zvláštnosťou. S Imacculatou na vrchole sa stala veža akoby druhým symbolom mesta. V r. 1998 prešiel generálnou opravou vrchol mestskej veže a v r. 2004 bola zrekonštruovaná jej fasáda .

Objekt terajšej radnice radikálne prestavanej pochádza z rokov 1793 - 94. Pri prestavbe sa však ponechali niektoré časti renesančnej radnice. V súčasnosti sa odkrývajú v zadnej časti dvora celé siene gotickej radnice.

Najvýznamnejšou stavbou z obdobia gotiky zostáva farský chrám, Dóm sv. Mikuláša z rokov 1380 - 1421. Monumentálna svätyňa má päťboký uzáver. V podveží sa zachovali fresky z 15. storočia. Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň bol iniciátorom veľkej prestavby dómu v rokoch 1618 - 1630. Trojloďový priestor rozšírili o bočné baro­kové kaplnky, chrám dostal nový chór, kazateľnicu, dlažbu a lavice. Po ľavej strane lode pristavili v rokoch 1739 - 1741 barokovú kaplnku Trnavskej Panny Márie. Stavbu financoval arcibiskup Imrich Eszterházy. Nad oltárom je milostivý obraz Trnavskej Panny Márie. Kaplnka má osemboký pôdorys a kupolu s maľbou korunovania Panny Márie od maliara A. Hessa z Bratislavy. Do polovice 18. storočia bol okolo dómu cintorín. Kapitán mesta Trnavy Pavol Holý z Hradnej dal postaviť v r. 1498 povedľa dómu gotický kostol sv. Michala pre trnavských Slovákov, ktorý v r. 1820 asanovali. V chodníku smerom na Družbu je vyznačený pôdorys už nejestvujúceho kostola.

Najstaršou gotickou sakrálnou stavbou je kostolík sv. Heleny na konci Hlavnej ulice. Pod omietkou sa našli pôvodné gotické fresky, gotický inventár dopĺňajú oltárne tabule, pastofórium a edikula nad portálom s kamennými plastikami z l5. storočia. Kamenný kríž povedľa portálu z r. 1739 je dielom trnavskej dielne Ignáca Melcera. Kostolík sv. Heleny bol súčasťou areálu xenodochia, mestského chudobinca špitálika, ktorý v prvej polovici l9. storočia prestavali v klasicistickom štýle.

V starom arcibiskupskom paláci na nám. sv. Mikuláša sa zachovali gotické prvky (kaplnka). Ako renesančný poschodový palác ho nechal vybudovať arcibiskup Mikuláš Oláh r. 1562, tiež aj budovu seminára takmer oproti východu z dómu. Obidve budovy prešli mnohými prestavbami.

Z obdobia renesancie ako sakrálna stavba zostal v Trnave Kostol sv. Jozefa, ktorý stavali v r. 1616 - 1646 trnavskí kalvíni. Po príchode rehole pavlínov do Trnavy v r. 1671 dostali tento kostol do správy a vlastnili ho až do zrušenia ich rádu cisárom Jozefom II. V posledných rokoch ho znovu spravujú pavlíni, ktorí prišli z Poľska.

Dom hudby (Ul. M. Sch. Trnavského), v ktorom býval a tvoril národný umelec Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 - 1958) má na priečelí kovovú stuhu s nápisom a chronostikonom oznamujúcim, že v tomto dome ukrývali uhorskú kráľovskú korunu za Betlenovho povstania.

Najväčší stavebný rozmach prežívala Trnava v období arcibiskupa Petra Pázmaňa. Jeho dlho pripravovaná idea univerzity, realizovaná v Trnave r. 1635, zmenila tvár tohto mesta. Univerzitný areál s nádhernou ranobarokovou bazilikou sponzoroval palatín Mikuláš Eszterházy, projektoval Antonio Canevale a realizoval Pietro Spazzo. Už v r. 1629 začali búrať starú a opustenú gotickú katedrálu sv. Jána Krsti­teľa, súvisiacu s bývalým kláštorom dominikánov (pôvodne pravdepodobne kláštorom johanitov). Nový chrám kopíroval pôdorys starého, vrátane bočných kaplniek. Vnútornú výzdobu robili talianski majstri G. B. Rossa a G. Tornini, P. A. Conti, L. A. Columba, viedenský maliar E. I. Gruber i trnavskí majstri V. Stadler, maliar Ferdinand z Cífera. Nádherný ranobarokový oltár presahuje stredoeurópske parametre. Mortuaria, smrtné štíty po bočných stenách sanktuária súvisia s hrobkou Eszterházyovcov pod hlavným oltárom; štyria muži z rodiny palatína Mikuláša Eszterházyho, ktorí padli v r. 1652 pri Vozokanoch v boji s tureckou jed­notkou, sú tam pochovaní. Pôvodný chrám Trnavskej univerzity je teraz katedrálnym chrámom trnavského arcibiskupa - met­ropolitu.

Do komplexu univerzitných budov patrí aj budova Lekárskej fakulty na Univerzitnom námestí a budovy bývalých internátov - kolégií v Hollého ul.: Adalbertinum, Convictus rubrorum, Marianum, Convictus nobilium a Stephaneum.

Kardinál Peter Pázmány dal prestavať aj kostol sv. Jakuba Staršieho i s kláštorom františkánov, ktorí na tomto mieste (po benediktínoch) pôsobili od l4. storočia. Kostol nesie rukopis architekta Pietra Spazza; bol veľmi poškodený v protihabsburských povstaniach a prestavovaný v r. 1689 - 1712. Napravo od portálu je kaplnka sv. Antona Paduánskeho z r. 1700.
Veľkými prestavbami prešiel najstarší kláštor v Trnave, kláštor klarisiek, ktorého výstavba je spomínaná už od r. 1238. Najväčšia prestavba bola v r. 1624 - 1630, kedy sa zbarokizoval. V súčasnosti sídli v priestoroch kláštora Západoslovenské múzeum.

Kostol Najsv. Trojice (jezuitský) pos­ta­vili trinitári v r. 1720 - 1729 a zároveň stavali aj priľahlú časť kláštora. Obraz na hlavnom oltári maľoval viedenský maliar František Maulbertsch. Ku kostolu pristavili v r. 1900 kaplnku sv. Jozefa.

Kostol sv. Anny postavili v r. 1773 - 1776 pre sestry uršulínky, ktoré prišli do Trnavy, aby vychovávali ženskú mládež. Po obidvoch stranách kostola bol kláštor a r. 1798 postavili aj internát. Pod bočným oltárom sú uložené telesné pozostatky jedného z košických mučeníkov, Marka Križina.

Klasicizmus sa podpísal na priečelí xeno­dochia, mestského špitála, v nie­koľkých letohrádkoch, predovšetkým v najznámejšom Spiegelsali, v kaplnke na cholerovom cintoríne (1831), ale predovšetkým na budove divadla z r. 1831, ktorá dala Trojičnému námestiu novú podobu.

Ortodoxní Židia si postavili synagógu v r. 1831, neológovia r. 1897. Na Ha­le­nárskej ulici slúži teraz Galérii J. Koniarka na expozičné účely.

Z modernej architektúry možno azda spomenúť budovu terajšej Krajskej knižnice (pôvodne banky z r. 1914), evanjelický kostol (1924), parné kúpele a starú polikliniku (1931), interné oddelenie nemocnice (1933 - 1935), mlyn Nupod (1937), Kostol Najsv. Srdca Ježišovho na Tulipáne (l939), Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke (1942).
Demografia
Mesto Trnava plní funkciu administratívnosprávneho, hospodárskeho, kultúrneho, vedecko-výskumného centra okresu i Trnavského samosprávneho kraja. Vysoký dynamický nárast obyvateľov zaznamenala Trnava v období 1970 - 1991, kedy priemerný ročný prírastok dosiahol 1164 obyvateľov, v r. 1970 - 1980 to bolo dokonca 1529 obyvateľov a v r. 1981 - 1991 okolo 799 obyvateľov. V nasledujúcom desaťročí priemerný ročný prírastok klesol v jeho prvej polovici na 281 a v druhej dokonca na 94 obyvateľov. Spolu mala Trnava 1. 1. 2005 68292 obyvateľov s hustotou na km2 955. Trend vývoja obyvateľstva potvrdzujú sčítania: 1961: 37978, 1970: 45465, 1980: 64062, 1991: 71783, 2001: 69563, 2002: 69868, 2003: 68588, 2004: 68 500 obyvateľov. Klesajúcu tendenciu vo vývoji počtu obyvateľstva bude možné spomaliť či zastaviť, keď sa v najbližšej budúcnosti stanú dominantnými ekonomické a sociálne dôvody migrácie.

Trnava si zachovala charakter mesta s primárnymi funkciami. Jej historické jadro, ohraničené hradbami, je vlastne polyfunkčným centrom. Naň priamo naväzujú obytné územia s prevažne hromadnou bytovou zástavbou. Keď sa pričlenili k Trnave v r. 1971 Hrnčiarovce, v r.1972 Modranka, v r. 1974 Biely Kostol dosiahla Trnava rozlohu 8986 ha, ale v r. 1993 sa od Trnavy odčlenil Biely Kostol a v r.1994 aj Hrnčiarovce Od 1. júla 2002 sa rozdelilo mesto na šesť mestských častí: 1. Trnava - stred (Staré mesto, Špiglsál) s výmerou 215 ha; 2. Trnava - západ (Prednádražie), 2060 ha; 3. Trnava - juh (Tulipán, Linčianska), 803 ha; 4. Trnava - východ (Hlboká, Vozovka), 1066 ha; 5. Trnava - sever (Kopánka, Zátvor, Vodáreň), 2233 ha; 6. Modranka - 776 ha.
Kultúra
Trnava aj ako najstaršie kráľovské mesto na území Slovenska, ako sídlo Trnavskej univerzity v r. 1635 - 1777, jedinej v celom Uhorsku, bola jeho kultúrnym centrom, vznešene nazývaná Aténami Uhorska. Anton Bernolák v Trnave založil v r. 1792 Slovenské učené tovarišstvo. V r. 1869 vznikol v Trnave Spolok sv. Vojtecha, ktorý niesol fakľu národného slovenského života aj v období, keď bola zrušená Matica slovenská.

V súčasnej Trnave je zapojený celý komplex školských inštitúcií a zariadení do systému celoživotného vzdelávania od ma­terských škôl po Univerzitu tretieho veku. V r. 2002 prešla zriaďovateľská funkcia zo štátnej správy na obce a mestá, v Trnave je to 20 materských škôl, 12 základných škôl, 2 základné umelecké školy, Kalokagatia - Centrum voľného času.

V meste Trnava sú tri vysoké školy: Trnavská univerzita s fakultou filozofickou, teologickou, pedagogickou, právnickou, zdravotníctva a sociálnej práce (6327 poslucháčov v r. 2004/5); Univerzita sv. Cyrila a Metoda s fakultou filozofickou, prírodných vied a masmediálnej komunikácie (4375 poslucháčov); Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity. (4954 poslucháčov). Gymnázium Jána Hollého (malo v r. 2004/5 žiakov 997/ Športové (474), Angely Merici (590), Arcibiskupské (104 žiakov). Stredné školy: obchodná akadémia, poľnohospodárska, dievčenská, združená priemyselná, dopravná, stavebná, zdravotnícka mali v r. 2004/5 spolu 3765 žiakov. Stredné odborné učilištia: strojárske, železničné, stavebné, energetické, SZSD-služby mali v r. 2004/5: spolu 2395 žiakov.

Mesto Trnava disponuje bohatou sieťou kultúrnych zariadení: Divadlo J. Pa­lá­rika (budova postavená v r. 1831), Západoslovenské múzeum (v budove zrušeného kláštora klarisiek, založeného v r. 1240), Knižnica Juraja Fándlyho, Galéria Jána Koniarka, Dom kultúry Tirnavia, Synagóga, Centrum súčasného umenia, Regionálne kultúrne stredisko, Dom hudby, Kino Hviezda, Kino Oko.
Významné kultúrne podujatia cez rok sú: Trnavská hudobná jar, Lumen - medzinárodný festival gospelovej hudby, Dobrofest - medzinárodný festival venovaný vy­ná­lez­covi rezofonickej gitary dobro, Medzi­ná­rod­ná spevácka súťaž M. Sch. Trnavského, Trnavské kultúrne leto, Trnavská brána, Trnavské organové dni, Trienale plagátu Trnava, Trnavské zborové dni, Trnavská hudobná jeseň.

V Trnave je sídlo Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, je tu 9 fungujúcich rím. kat. kostolov, 1 evanjelický a. v. kostol. Z menších náboženských zborov sú v Trnave: Adventisti siedmeho dňa, Evanjelická cirkev metodistická, Svedkovia Jehovovi a malé Židovské spoločenstvo.

Trnava má aj významné športoviská, kde sa odohrávajú celoštátne i medzinárodné súťaže: Futbalový štadión A. Malatinského, Mestský zimný štadión, Mestská športová hala, Športový areál AŠK Slávia, Mestská plaváreň a iné.
Hospodárstvo
Hospodárenie mesta v posledných ro­koch skončilo prebytkom (v r. 2003: 23301 mil. Sk) a ukazovatele zadĺženosti dosiahli priaznivé hodnoty. Vlastné príjmy tvoria 66 %, cudzie zdroje 34 %, bežné výdavky 61,10 %, kapitálové výdavky 35,60 %, dlhová služba 3,30 %. Ratingové hodnotenie mesta Trnava z 8. júla 2003 je: dlhodobý korunový rating A (stabilný výhľad), dlhodobý devízový rating BBB (stabilný výhľad), krátkodobý rating S2+, čo je najlepšie možné krátkodobé ratingové hodnotenie pre subjekty dosahujúce dlhodobé ratingové hodnotenie A. Silnou stránkou mesta ostáva aj naďalej strategické plánovanie. Mesto má v súčasnej dobe spracovaných niekoľko strategických dokumentov dlhodobého rozvoja mesta, pričom z najdôležitejších k nim patria: strategický plán ekonomického rozvoja mesta, dlhodobý investičný plán mesta Trnava, územný plán mesta Trnava, program odpadového hospodárstva do r. 2005.

Strojárstvo: oprava a modernizácia nákladných, osobných automobilov a že­lez­ničných vozňov; výroba a opravy spojok a hydrodynamických meničov pre motorové vozidlá; výroba gumo­ko­vo­vých dielov a systémov tlmenia nárazov; strojárenská výroba lisov a zariadení. Sklárstvo: výroba sklenených vlákien a predaj sklolaminátových výrobkov z nich. Ná­byt­kárstvo: výroba a predaj drevotrieskového dyhovaného nábytku. Potravinárstvo: výroba a predaj cukroviniek a trvanlivého pečiva; výroba a predaj potravinárskych výrobkov; výroba piva. Elektrotechnika: výroba televíznych prijímačov a komponentov; dodávky komponentov pre spotrebnú a priemyselnú elektroniku; výroba elektronických komponentov. Stavebníctvo: dopravné, pozemné stavby, výstavby občianskych a bytových stavieb. Pôsobí tu 15 bankových a 14 poisťovacích inštitúcií.

V Trnave došlo k miernemu zníženiu nezamestnanosti. Nárast zamestnanosti sa očakáva po spustení výroby v automobilovom závode PSA Peugeot Citroën v r. 2006, ktorý má vyrábať 300 tisíc automobilov ročne. V trojsmennej prevádzke za­mest­ná 3500 a v dodávateľskom parku 6 - 7 tisíc ľudí.

Medziročný rast nominálnej mzdy na jedného zamestnanca stúpa prie­merne o 9 %.
Rozvojové plány
Mesto Trnava chce byť regionálnou metropolou, ktorej bohaté duchovné a kultúrne tradície budú obyvateľov inšpirovať k aktívnemu, plnohodnotnému životu a vzbudzovať záujem návštevníkov. Mesto bude poskytovať zázemie pre rozvoj talentov a excelentné prostredie pre úspešné podnikanie, investovanie a rast. Strategický plán rozvoja mesta má tieto kritické oblasti: A) rozvoj malého a stredného podnikania, B) podmienky pre investície, C) ľudské zdroje - pracovná sila, D) príťažlivosť mesta.

Mesto patrí v posledných rokoch medzi veľmi atraktívne mestá na Slovensku, ktoré svojou polohou, infraštruktúrou a prístupom samosprávy priťahujú zahraničných investorov. Mesto má spracovanú databázu objektov a pozemkov určených na priemyselnú výrobu a služby, ktoré sú následne ponúkané potencionálnym investorom. V roku 2004 došlo k aktualizácii územného plánu mesta, ktorý vytvoril priestor pre nové investície či už v oblasti priemyslu, služieb, ale aj bytovej výstavby a športu. V súčasnosti pôsobí v Trnave niekoľko významných svetových výrobcov z rôznych priemyselných odvetví, ktorí sa podieľajú na veľmi dynamickom rozvoji mesta.
Zahranièné vzahy
Európa sa zjednocuje a preberá zodpovednosť za princípy solidarity a rozvoja v slobodnej, demokratickej spo­loč­nosti. Vytvára sa únia medzi európskymi národmi. Medzi európskymi mestami už takmer viac ako tri desaťročia existuje partnerstvo na základe solidarity, rovnoprávneho postavenia a podpísaných zmlúv. Trnava má tieto bilaterálne zmluvy s 11 partnerskými mestami: Břeclav v Českej republike, Sangerhausen v Nemecku, Zabrze v Poľsku, Dordrecht v Holandsku, Varaždín v Chor­vátsku, Szombathely v Maďarsku, Ports­mouth v Anglicku, Cassale Monferato v Taliansku, Granada v Nicarague, Scranton v USA a Fuding v Číne. Spolupráca medzi týmito mestami sa rozvíja v rovinách: výmena informácií v oblasti života samosprávy a to v sfére školstva, vzdelávania, športu, kultúry, problematika mládeže, obchodné styky. Už dlhoročne sú živé kontakty medzi školami, kultúrnymi inštitúciami, športovými klubmi, firmami. Mesto Trnava pripravuje viacero aktivít s medzinárodnou účasťou a pozýva na ne v prvom rade partnerské mestá v spoločne uznanom systéme reciprocity. Sú to medzinárodné folklórne festivaly, rozličné medzinárodné športové súťaže a turnaje, medzinárodné požiarnické súťaže, medzinárodné olympiády detí a mládeže, Grand Prix Tyrnavia, medzinárodná súťaž v spoločenských tancoch, Medzinárodný country festival Dobrofest Trnava. I na multilaterálnom základe jestvujú kontakty mesta so zahraničím, ktoré sa realizujú cez medzinárodné spoločenstvá ako Kooperačná sieť stredoeurópskych miest, Združenie opevnených miest SR, Zdravé mestá a i. Odborníci zo samospráv jednotlivých členských miest sa zúčastňujú na odborných seminároch a konferenciách na témy ako: fungovanie samospráv, médiá a komunikácia v samospráve, doprava, zdravotníctvo, sociálne služby, voľný čas, cestovný ruch.

Pri organizovaní trojstranného medzinárodného projektu (NEWS-V-Z-J), spolupráca Východu, Západu a Juhu stála Trnava ako priekopnícke mesto; bola to spolupráca Holandska a Slovenska, aby sa pomohlo Nicarague. Holandsko prispelo financiami, Slovensko dalo know-how pre nikaragujské mestá v sfére bývania, výstavby, vzdelávania, kultúry, územného rozvoja. V tom čase vzniklo aj partnerstvo miest Granada-Dordrecht-Trnava. Tieto projekty anticipovali Európsku úniu pred desaťročím.

A vďaka Trnavskej univerzite sa paleta zahraničných kontaktov rozširuje na tridsiatku univerzít v celom svete.
Späť