Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Badín

Základné údaje
Leží na vých. svahoch Kremnických vrchov v úzkej doline potoka Badín, ústiaceho náplavovým kužeľom do Hrona. Južne od Badínskeho potoka bola v r. 1913 zriadená prírodná rezervácia Badínsky prales, s unikátnym mohutným jedľovo-bukovým porastom (priemerný vek 250 rokov na ploche 30,75 ha). Od r. 1994 je Badínsky prales NPR s ochranným pásmom 123,43 ha. Názvy obce: r. 1232 Badun, r. 1295 Badyn, r. 1424 Bagyon, r. 1786 Badin a maď. Erdőbádony. V 13. stor. to bola osada kráľovských hájnikov strážiacich priľahlý úsek tzv. Zvolenského lesa, neskôr poddanská obec Zvolenského hradného panstva. V r. 1580 - 1657 bol Badín poplatný Turkom, napriek tomu ho r. 1599 prepadli pomocné tatárske oddiely, v 17. stor. ju drancovali cisárske a stavovské vojská. Lesy využíval v 16. - 18. stor. erárny podnik v Železnej Breznici. Obyvatelia sa zaoberali poľnohosp. Pestoval sa tu ľan a konope, ktoré sa spracovávali na rôzne druhy tkanín používané na odev a pre domácnosť. V minulosti sa tu vyrábal aj bačovský riad, koše na chrbát z liesky a duba. Samota Zvolenského panstva Tri Duby, ktorá mala v roku 1628 3 domy a 31 obyvateľov bola od roku 1850 pričlenená k obci. K najstarším pamiatkam patrí gotický rím. kat. kostol sv. Kataríny z 1397 opevnený múrom v r. 1636, evanjelický kostol z 1865 s obrazom Krista od J. B. Klemensa v interiéri, drevená zvonica z 1859, pamätná tabuľa A. H. Krčméryho. Pôsobil tu a zomrel August Horislav Krčméry (1822 - 1891), ev. farár, národný buditeľ a spisovateľ. Od r. 1993 je v obci sídlo bohosloveskej fakulty UK - Kňazský seminár sv. Františka Xaverského.
Späť