Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Uhrovec

Základné údaje
Leží v SV časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny pri výbežku Strážovskej hornatiny, na nive potoka Radiša. SV hranicu Uhrovskej doliny tvorí hrebeň horskej skupiny Rokoš (1010 m.) a Čierny vrch (998 m.), kde sa v nadmorskej výške 591 m čnejú zrúcaniny hradu Uhrovec. V pásme vyniká Jankov vŕšok s pamätníkom padlým v 2. svet. vojne. Vodnú os doliny tvorí potok Radiša s prítokmi. Obec sa spomína v r. 1258 a 1295. V minulosti sa zaoberali vinohradníctvom a ovocinárstvom, panstvo tu malo rybníky, teheľňu a pálenicu. Uhrovec-Zay ugrocz, bol strediskom Zayovského panstva. V 40-tych a 50-tych r. 19. stor. bola v obci manufaktúra na súkno. V druhej polovici 19. stor. boli budovy súkenky prenajaté viedenským podnikateľom J. Schreiberovi a jeho synovcom pre skláreň, ktorej výrobky boli známe po celom svete. Pred 1. svet. vojnou sa skláreň s celým osadenstvom presťahovala do Lednických Rovní. V Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. V r. 1871 dali Zayovci postaviť továreň na výrobu rôznych drobných výrobkov z dreva, ktorá sa v r. 1873 preorientovala na výrobu vychádzkových palíc a drevených rúčok. V r. 1875 bola v Uhrovci založená umelecko-priemyselná rezbárska škola zásluhou grófa Alberta Zaya, ktorá bola do r. 1880 najvýznamnejšou v celom Uhorsku. Tu študoval Š. Šovánka, J. Fadrusz a i. V r. 1895 bola premiestnená do Bánoviec nad Bebravou. Tradičná výroba vychádzkových palíc a
iných výrobkov z dreva bola reprezentovaná Paličkárňou až po dnešnú Drevovýrobu. Uhrovec patril k centrám robotníckeho hnutia. V čase SNP sa obyvatelia zapojili do protifašistického odboja v Uhrovskej doline, kde operovala partizánska brigáda J. Žišku, pod vedením T. Pólu. Obec bola 4. 11. 1944 Nemcami vypálená. Vo februári 1945 Nemci zaútočili na Jankov vŕšok, kde táborili partizánske jednotky J. Žišku. V jednom z bunkrov upálili 7 ranených partizánov. Na Jankovom vŕšku bývajú každoročne oslavy SNP. Kaštieľ pôv. renesančný z r. 1613, prestavaný, upravený v r. 1767. Kostol rim. kat. klasicistický z 1817, budova bývalej sklárne z pol. 19. stor. Je tu ev. kostol podľa projektu M. M. Harminca z r. 1940, kaštieľ klasicistický, rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka-nár. kult. pamiatka, dnes múzeum, hrob Samuela Štúra na cintoríne. V Uhrovci sa narodili: E. Greguss, maliar; M. Kišš, ľudovýchovný pracovník; J. Kišš, včelár; Ľ. Štúr, politik, novinár, zakladateľ spisovnej slovenčiny, významný politik, predstaviteľ československej jari 1968 A. Dubček. Pôsobili tu dvaja najvýznamnejší básnici baroka T. Masník a M. Fabrícius; kníhtlačiar J. Bežo; kult. - osvetový pracovník K. Modrányi; rezbár, sklár, a maliar J. Obetko, rezbár, sklár a maliar Š. Šovánka a i. V okolí Uhrovca je veľa turistických ciest, ktoré vedú k zrúcanine Uhrovského hradu, na najvyšší vrch Rokoš. Historický Uhrovec navštevujú početní domáci i zahraniční turisti hlavne pre múzeum (život a dielo A. Dubčeka a Ľ. Štúra) a Uhrovské múzeum (tradície našich predkov, história, osobnosti). Súčasťou Uhrovca kedysi samostatná obec Látkovce, spomína sa pri ohraničení chotára v r. 1364. Patrila zemianskym rodinám Latkociovcov a Záblatským. K Uhrovcu bola pričlenená v r. 1968.
M. č.: látkovce, uhrovec.
Späť