Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Štítnik

Základné údaje
Leží v SZ časti Slov. krasu na styku so Slov. rudohorím v doline rieky Štítnik. Chotár má rovinný až vrchovinný charakter a miestami je zalesnený. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1243 pod menom Chitnek. Sídlisko Štítnik sa vďaka svojej polohe, ťažbe železa a hámrom stalo najvýznamnejším a prirodzeným strediskom tohto územia. V r. 1320 získava právo mýta a jarmoku, v r. 1328 krupinské mestské právo, v r. 1378 právo meča. Bebekovci tu mali postavený hrad, ktorý vlastnili až do vymretia v r. 1594. V 14. - 15. stor. sa sformovali mestské štruktúry a Štítnik sa stal zemepánskym mestečkom (oppidum). V období reformácie, v r. 1556 tu bola mestská latinská škola. Rozmach mesta prerušil v 16. stor. vpád Turkov a mor v r. 1709 - 1710. V mestečku existovali rôzne cechy a časť obyv. obchodovala. Mária Terézia v r. 1759 zrušila mestské výsady, ale Jozef II. a po ňom aj Leopold II. ich znovu potvrdil. V r. 1832 tu vznikla továreň na medený plech, ktorá zanikla až začiatkom 20. stor. V r. 1833 vznikla účastinná spoločnosť Concordia, ktorá vlastnila 2 vysoké pece a niekoľko hámrov. V 2. pol 20. stor. bola v obci prevádzka Výrobného družstva invalidov na výrobu vianočných ozdôb. V súčasnosti sú obyv. zamestnaní v priemysle, obchode a službách, doprave, poľnohosp. a lesníctve. V obci sa nachádza ZŠ pre 1. - 9. ročník a Stredné odborné učilište poľnohosp. Gotický ev. a. v. kostol z pol. 14. stor. bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Z ďalších pamätihodností treba uviesť zvyšky vodného hradu z 15. stor., morový stĺp z r. 1710, barokový rím. kat. kostol. z r. 1753, klas. palác z konca 18. stor., klas. radnicu z r. 1780 a barokovú kúriu z r. 1783. Štítnik je rodiskom maliara Viktora Madarásza (l830 - 1910), literárneho historika Michala Rotaridesa (1715 - 1747) a spisovateľa Daniela Sartoriusa (1704 - 1767). Obcou prechádza Európska železná cesta a Gotická cesta
Späť