Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Turčianske Teplice

Základné údaje
Nachádzajú sa v J časti Turčianskej kotliny v doline potoka Teplica. K mestu sa pričlenili obce Vieska (v r. 1948), Diviaky (v r. 1949 až 1960 a opäť v r. 1971), Dolná Štubňa a Turčiansky Michal (v r. 1971).

V chotári dnešného mesta sú doložené archeologické doklady z eneolitu, a to kamenné sekeromlaty srdcovitého tvaru. Z mladšej doby bronzovej pochádza poklad 10 veľkých bronzových ihlíc. Hradisko na vrchu Strážna hora potvrdzuje existenciu keltskej civilizácie v období 1. polovice 1. stor. pred Kristom. Zničené bolo v 2. polovici 2. stor. Vieska, časť dnešných Turčianskych Teplíc, vznikla na území hájskeho panstva. V listine Ladislava IV. z r. 1281 sa pri vytyčovaní územia tohto panstva spomínajú horúce pramene Aqua calida (teplá voda). Na ľavom brehu Teplice, v bezprostrednej blízkosti týchto prameňov medzi Diviakmi a Dolnou Štubňou, existovala pravdepodobne ešte pred 13. stor. osada, ktorá sa v písomných prameňoch spomína až v r. 1340 pod menom Teplica. Toto pomenovanie dostala osada podľa prameňov, ktoré okolité obyvateľstvo nazývalo Teplica, tie však ležali na druhom brehu potoka Teplica, tvoriac západnú hranicu Hája. V r. 1402 sa spomínajú horúce pramene ako "Thermae Thurocienses" (Turčianske kúpele). Prvý záznam o návšteve významného hosťa v kúpeľoch, ktorým bol panovník Žigmund Luxemburský, pochádza z r. 1423. V tom období tu pravdepodobne nestála žiadna budova a kráľ býval buď v stane, alebo v niektorej z blízkych obcí (Vieska, Dolná Štubňa). V r. 1597 sa spomína kúpeľný dom vo Vieske. Kúpele daroval panovník Ferdinand I. Habsburský v r. 1532 Kremnici, ktoré však skutočne dostala až v r. 1539. Kúpele boli v zanedbanom stave. V kúpeľoch sa liečili príslušníci vysokej šľachty. Na jeseň 1640 prvý raz museli regulovať prameň v Turčianskych Tepliciach. Kremnica začala rozširovať kúpele v 80. r. 18. stor. O rozvoj kúpeľov sa zaslúžilo vybudovanie železnice v r. 1872 z Budapešti do Vrútok, čím Turčianske Teplice získali priame spojenie s hlavným mestom krajiny. Nová etapa výstavby kúpeľov sa začala v r. 1881. Rozšírila sa budova chudobinca (na čo stavba čakala od r. 1762), hostinec a v r. 1884 - 1885 na mieste Zeleného kúpeľa a kúpeľného domu pri ňom, vyrástol nový Zelený (terajší Modrý) kúpeľ a kúpeľná budova Alžbeta (dnes liečebný dom Kollár). Kúpele získali na reprezentatívnosti. Majiteľom kúpeľov aj po r. 1918 až do r. 1949 zostala Kremnica. V r. 1925 bola zbúraná najstaršia budova Kamenica. Na zlepšenie ubytovania postavili v r. 1925 - 1927 budovu kúpeľného hotela Grand (teraz liečebný dom Fatra). Čiastočná prestavba pustnúcich kúpeľov pre verejnosť sa urobila v r. 1940, kedy sa zrenovoval Červeno-biely kúpeľ. R. 1973 bol do prevádzky daný liečebný dom Alfa a r. 1984 liečebný dom Veľká Fatra.

V obci bola v r. 1905 postavená štátna ľudová škola. Do novopostavenej budovy sa z Kláštora pod Znievom presťahoval Učiteľský ústav a začalo sa v ňom vyučovať v r. 1911. V r. 1920 bol premenovaný na Československý štátny koedukačný učiteľský ústav Jána Kollára, v školskom r. 1938/1939 na Štátny slovenský koedukačný ústav, o rok na to na Štátny slovenský ženský učiteľský ústav a neskôr na Štátnu slovenskú učiteľskú akadémiu. Od r. 1953 sa obnovilo učiteľské štúdium a vznikla Pedagogická škola pre vzdelávanie učiteľov národných škôl. V samotných Turčianskych Tepliciach sú dve MŠ, prvá bola zriadená v r. 1947 a druhá v r. 1976 a ďalšie sú v aglomerovaných obciach: Diviakoch (zriadená v r. 1950 a v r. 1980 nová, trojtriedna MŠ), v Turčianskom Michale (v r. 1962) a v Dolnej Štubni (v r. 1952). Základné školy sa nachádzajú v Turčianskych Tepliciach a v Diviakoch. Od r. 1959 je v meste stredná škola. Najprv to bola Jedenásťročná stredná škola, ktorá sa sem presťahovala z Kláštora pod Znievom, r. 1963 premenovaná na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu a od r. 1970 je to gymnázium. Pokračovateľkou učiteľského ústavu bola Stredná pedagogická škola pre prípravu učiteliek pre materské školy (r. 1959), od r. 1974 je to Stredná pedagogická škola, od r. 1996 Pedagogická a sociálna akadémia. V súčasnosti popri nej existuje aj Obchodná akadémia. Ľudová škola umenia vznikla v r. 1960, v r. 1970 vznikla jej pobočka v Hornej Štubni, dnes Základná umelecká škola.

Prvé slovenské divadelné predstavenie zahrali v r. 1901 ochotníci z Viesky. Po r. 1918 hrávali divadlo členovia Sokola, dramatického odboru Matice slovenskej, Poľnohospodárskeho dorastu, Remeselníckej jednoty, Remeselníckeho dorastu, Hasičského spolku a žiakov Učiteľského ústavu. Do r. 1960 existovalo v meste kino Légia, kino Turiec bolo postavené v r. 1960 so širokouhlým plátnom. Mestská knižnica je súčasťou Kultúrnej a informačnej agentúry mesta Turčianske Teplice. Kultúrne domy sa nachádzajú i v aglomerovaných obciach Diviakoch, Turčianskom Michale a Dolnej Štubni.

V Turčianskych Tepliciach vychádzali okresné roľnícke noviny - Dedinské noviny (v r. 1951 - 1952), Nový smer (1952 - 1955) a závodné noviny Rudný prieskum (1953 - 1956). Od r. 1954 doteraz vychádza mesačník Teplické zvesti. Rozvoj športu v obci nadväzuje na činnosť miestneho učiteľského ústavu. Futbal sa začal hrať v r. 1911. Sokol vznikol v r. 1918 a tenisový oddiel v r. 1932. V súčasnosti je v meste futbalový klub ŠK AQUA, hokejový HK Medokýš, lyžiarsky ŠKL, cyklistický KPHC a šachový klub SLK Turč. Teplice. Športové kluby sa nachádzajú i v Diviakoch (Dynamo) a Dolnej Štubni (ŠK AQUA "B").

Obec si zachovala kúpeľný ráz, obyvatelia pracovali ako remeselníci a obchodníci. V pričlenených obciach sa zaoberali poľnohosp. V Diviakoch bolo založené JRD v r. 1952, ŠM v r. 1954, vo Vieske v r. 1952 a v Dolnej Štubni družstvo v r. 1952. Ešte v 70. r. 20. stor. pri JRD pracovala píla. Štátne majetky v Turčianskych Tepliciach vznikli v r. 1950. V r. 1938 vznikla výkupňa obilia a od r. 1960 stredisko Diviaky patrilo pod Poľnohospodársky nákupný a zásobovací podnik Banská Bystrica. V r. 1917 sa vytvorila v Turci Turčianskych hospodárov plodiny speňažujúca spoločnosť, ktorá založila v Turčianskych Tepliciach bryndziareň. Strojová a traktorová stanica vznikla v r. 1949. V r. 1961 vznikol nový štátny majetok s hospodárstvami v Dolnej Štubni, Sklenom a Požehoch ktorý bol v r. 1974 bol začlenený do VHJ Slovosivo Bratislava a vznikol SŠM, n. p., Turčianske Teplice. Časť štátneho majetku v Turčianskych Tepliciach v r. 1972 pričlenili k podniku Majetku celoštátnej poľnohosp. výstavy v Nitre, ktorý sa od r. 1978 nazýval Agrokomplex - majetok poľnohospodárskej výstavy, n. p., Turčianske Teplice. V obci na podnet SŠM a Agrokomplexu vznikol v r. 1968 Spoločný poľnohosp. hydinársky podnik a v r. 1981 vznikla v Diviakoch pstruhová farma Štátneho rybárstva Stupava. Najstarším priemyselným podnikom bol sklad guľatiny (r. 1916) a v r. 1922 bola postavená parná píla v Diviakoch. Od r. 1955 patril závod pod Drevinu v Turanoch a v 90. r. 20. stor. zanikol. Továreň na drevené výrobky vybudovali v r. 1943 a v r. 1950 závod pričlenili pod Tatra nábytok v Martine, ktorý začal vyrábať nábytok. V r. 1952 vznikol Geologický prieskum, n. p., závod v Turčianskych Tepliciach, v r. 1957 začal pracovať závod automobilových opravovní. Výroba tehly sa začala v Diviakoch v r. 1939 a v r. 1972 tento tehliarsky závod delimitovali pod Agrostav Martin. Dnes je tu Prefabetón. V meste v r. 1913 založili tlačiareň, ktorá bola v prevádzke do r. 1924. S pomocou martinskej sporiteľne v r. 1910 vznikla Ľudová banka. Ešte začiatkom 20. stor. tu bola dielňa na výrobu modrotlače.

V Turčianskych Tepliciach sa nachádzajú kúpeľné budovy z 19. stor. (Modrý kúpeľ), bývalý sirotinec (dnes rím. kat. farský kostol) z obdobia okolo r. 1770, budova učiteľského ústavu zo začiatku 20. stor. a Pomník SNP v lesoparku Bôr.

Mesto je rodiskom sochára Pavla Bána (1892 - 1959), maliara a grafika Mikuláša Galandu (1895 - 1938), politika Jozefa Lettricha (1905-1969), žije tu básnik Ondrej Nagaj (nar. 1940), maliari Miroslav Bartoš (nar. 1949) a Peter Ondro (nar. 1950). Zomrel tu básnik Karol Kuzmány (1806 - 1886).

Diviaky patrili pôvodne rodine Diviackovcov, ktorá mala v 13. stor. ucelený majetkový komplex v hornej Nitre siahajúci do Turca. Územie Diviak sa spomína v r. 1260. Po odobratí turčianskych majetkov Diviackovcom v r. 1299 sa ich vlastníkom stal stal Cheleus. V r. 1351 patrila obec spolu s Vieskou Mikulášovi, synovi Benedikta, ktorý bol zakladateľom rodiny Platyovcov. Tomuto rodu patrili Diviaky až do pol. 19. stor. V r. 1695 boli v obci tri kúrie, a to dve Františka staršieho a mladšieho Platyho a kúria Okoličianskovcov. V 19. stor. získali určité majetky Prónayovci a Batániovci. Koncom 19. stor. tu bola parná píla. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese, neskôr na píle a v miestnych závodoch. Prvé ochotnícke predstavenie bolo v r. 1912. V obci sa nachádza renesančný kaštieľ z 2. pol. 17. stor., v r. 1762 prestavaný a v r. 1952 - 1958 reštaurovaný. Zvonica je z r. 1833.

Dolná Štubňa vznikla na území panstva Veľkej Mútnej. Obec sa spomína v r. 1281 pri ohraničovaní chotára Hája (ako Kozmova dedina). Kozmov syn Mikuláš v r. 1364 predal slobodné richtárstvo v Dolnej Štubni Mikulášovi z Jazernice. Mala dôležitú úlohu ako mýtna obec už v 15. stor. (prvá písomná zmienka o mýtnici je z r. 1437). V 1. polovici 16. stor. obec pripadla Kremnici, kam patrila až do r. 1848. Požiare zničili obec v r. 1872 a 1930. V obci sa nachádzal mlyn (v r. 1916 prestavaný na valcový) a píla. V obci sa nachádza renesančný rím. kat. kostol sv. Anny z r. 1596, renovovaný v r. 1933.

Začiatky obce Turčiansky Michal sa viažu ku vzniku kostola sv. Michala archanjela v13. stor. Panovník Belo IV. v r. 1264 daroval kostolu jedno poplužie zeme z chotárov obcí Háj, Diviaky a Nedozor (dnes súčasť Rakše). Zemania postihnutých obcí sa ešte dlho súdili o odňatú zem. V r. 1374 museli zemania z Hája (Dominik), z Diviak (Ján) a z Nedozoru (Andrej) vrátiť zeme, ktoré neprávom zabrali kostolu. V r. 1436 mal obec v držbe Peter Turóczi. V 1. polovici 16. stor. poznáme v Michale rodinu Nyáryovskú, Husárovskú a Košovcov, v 18. stor. rodinu Smrečaniovskú. V obci sa nachádzala píla s mlynom. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, JRD bolo založené v r. 1952. V obci sa nachádza ranogotický kostol sv. Michala z pol. 13. stor., zaklenutý bol v r. 1750. Zvonica je z r. 1823. Obec je rodiskom básnika Izidora Žiaka-Somolického. Časť obce Zorkovce splynula s Turčianskym Michalom v r. 1951. Prvý raz sa spomínajú v r. 1350, až do pol. 19. stor. patrili rodine Zorkóciovskej.
M. č.: Diviaky, Dolná Štubňa, Turčianske Teplice, Turčiansky Michal.
Späť