Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Istebné

Základné údaje
Leží v doline Istebnianskeho potoka vo Veličnianskej kotline. Na severe zasahujú do chotára výbežky Malej Fatry a Oravskej vrchoviny. Južnú pahorkatinnú časť chotára v kotline tvoria flyšové horniny s malými dolomitovými bradlami, severnú hornatinnú časť rázsochy Malej Fatry. Z lokality Hrádok pochádza strieborný poklad z doby halštatskej, v dobe púchovskej tu bolo opevnené sídlisko. Prvá písomná zmienka je z r. 1316 (Istebna). V r. 1382 dostali Istebné zemania Dávidovci od uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého, od 18. stor. vlastnili dedinu Csillághyovci a Amroziovci. Imrich Dávid, účastník Pikovho povstania, bol v r. 1672 popravený na Šibeniciach v O. Podzámku. V r. 1681 založili ev. a. v. farnosť a školu, ktorú navštevoval J. Seberíny. V r. 1686 postavili drevený artikulárny kostol, v r. 1731 ho rozšírili. Zvonica je z 19. stor., 2 kaštiele z 18. stor. v súčasnosti slúžia ako Detský domov, sídlo OÚ a kino. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Pôsobili tu osvietenskí a národní buditelia J. Tonsoris, J. Matúška, J. M. Hroboň. Začiatkom 20. stor. Csillághyovci postavili parotehelňu, v r. 1962 zhorela. Počas SNP bola partizánskou obcou. JRD založili v r. 1949, čoskoro sa rozpadlo, od 1973 patria do JRD Veličná. V r. 1952 vybudovali hutnícky závod Kovohuty (od r. 1956 OFZ) a sídlisko. OFZ vydávali noviny Oravský hutník. Od r. 1968 sa konal hudobný festival Oravské synkopy a minisynkopy. V súčasnosti sa výroba v OFZ, a. s., utlmuje. V r. 2003 prestavali objekt bývalej málotriedky ZŠ na rím. kat. kostol. Rozvojový program: využiť priestory OFZ na spaľovňu komunálneho odpadu z regiónu Orava.

Späť