Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Varín

Základné údaje
Leží na styku južnej časti Kysuckých vrchov a Malej Fatry pri ústí Varínky do Váhu. Stredná pahorkatinná časť chotára vo výbežku Žilinskej kotliny má balvanité pokrovy (rozsiahle zosuvy), severnú vrchovinnú časť v Kysuckých vrchoch a juhovýchodnú hornatinnú časť v Krivánskej Malej Fatre tvoria druhohorné horniny. Sú to ložiská železnej rudy, asfaltu a azbestu. Prevládajú hnedé lesné pôdy. Lesy pokrývajú juhovýchodnú časť, nesúvislé porasty sú aj v Kysuckých vrchoch. V okolí Starého hradu nad Strečnianskym prelomom je najsevernejšie lesné spoločenstvo dubín v Malej Fatre. V Malej Fatre rastú slovenské endemity ako stračia nôžka tatranská (delphinium oxysepalum), lomikameň tatranský (saxifraga perdurans), králik okrúhlolistý (chrysanthemum rotundifolium), materina dúška sudetská (thymus sudeticus) a pampeliška tatranská (leontodon pseudotaraxaci). V lesoch žije hlavne tetrov hoľniak a jariabok.

Žiarové hroby lužickej kultúry sú z doby halštatskej a sídlisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Obec je nepriamo doložená v r. 1235, priamo v r. 1254. Patrila panstvu Varín - Starý hrad. Hrad Varín - Starý hrad je nepriamo doložený v r. 1235, priamo v r. 1321. Strážil považskú cestu, vyberalo sa tu mýto. V 13. stor. sa stal strediskom panstva. Jeho funkciu neskôr prevzal hrad Strečno a panstvu zostalo iba pôvodné územie Starého hradu. Hrad patril koncom 13. stor. predkom Balassiovcov, potom Matúšovi Csákovi, v r. 1323 zvolenskému županovi Donchovi, neskoršie kráľovi. V r. 1443 ho zálohovali Pongrácovcom, ktorí boli majiteľmi hradu a panstva až do r. 1945. V 16. stor. sa panstvo presťahovalo do Krasnian a hrad postupne chátral.

Dedičné richtárstvo kúpil v r. 1362 žilinský občan Drahoš Hayn. Varín sa vyvíjal ako zemepánske mestečko s jarmočným právom. V r. 1431 ho zničili husiti. Mestské výsady potvrdil v r. 1501 Vladislav II. a v r. 1575 Maximilián II. V rokoch 1501 - 1502 sa tunajší mešťania vykúpili z dedičného richtárstva, v 16. - 17. stor. však museli s vrchnosťou o svoje výsady bojovať. V r. 1598 bol vo Varíne mlyn a 137 domov, v r. 1720 tu bolo 49 daňovníkov a v r. 1828 malo mestečko 210 domov a 1699 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp. a remeslami (ševci, mäsiari, kožušníci, čižmári, kováči-zámočníci a iní). V 20. stor. tu bola vybudovaná vápenka, pôvodne pre potreby Ostravy a Třinca. Obyvatelia pracovali vo vápenke, v stavebných podnikoch v Martine, Žiline, na železnici a pod. V obci je vybudovaný verejný vodovod a rozvodná sieť plynu.

Za reformácie bola v mestečku latinská škola. Prvý rektor Tomáš Francisci sa spomína r. 1601 a posledný Mikuláš Fabritius tu pôsobil v rokoch 1659 - 1661. K pamiatkam patria zrúcaniny Starého hradu z konca 13. stor., rím. kat. kostol z 2. polovice 13. stor., v 17. stor. doplnený klenbami a emporami a figurálnou výzdobou od M. Klimčáka z r. 1949, kaplnka z r. 1828 a dom pôvodnej poštovej a dostavníkovej stanice z polovice 19. stor. V obci sa narodili J. Martinček, kultúrny pracovník a A. Mésároš, náboženský spisovateľ.
Späť