Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Zlaté Moravce

Základné údaje
Hospodárske, kultúrne a administratívne centrum horného Požitavia.
Geografia
Zlaté Moravce ležia na styku sev. časti Podunajskej nížiny s Pohronským Inovcom v údolí rieky Žitavy, na hranici západ. a stredného Slovenska. Rovinný až pahorkatinový chotár na Pohronskej a Žitavskej pahorkatine v dolinách Žitavy a potoka Širočina a na svahoch Pohronského Inovca tvoria mladotreťohorné íly, sliene a štrkopiesčité súvrstvie s horizontmi artézskej vody. Na povrchu sú štvrtohorné spraše, hliny a riečne uloženiny. Miestami sú agátové lesíky, vo vých. časti dub a hrab. Klimaticky patrí do teplej oblasti. Má illimerizované, hnedozemné a nivné pôdy.
História
Osídlenie lokality dokladá neolitné sídlisko volútovej a lengyelskej kultúry a ďalej to dokumentujú nálezy žiarového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, germánskeho sídliska z 2. - 3. stor. a slovanského sídliska z 11. - 12. stor. Obec sa písomne uvádza v Zoborskej listine v r. 1113 (villa Morowa), patrila zoborskému opátstvu. Podľa názvu ju obývali Moravania, v časoch Bela IV. Kumáni dostali od kráľa okolité lokality. V r. 1292 obec patrila rod. Hunt - Poznanovcov, v r. 1386 panstvu Jelenec, ktoré tu malo mýto, v r. 1735 sa stala stálym sídlom Tekovskej stolice. Turkom bola poplatná v r. 1634. Výraznejší všeobecný rozvoj obce nastal až po 2. svet. vojne, v r. 1960 bola povýšená na mesto, ale prestala byť sídlom okresu (1923 - 1960).

Prílepy (Perlep) sa spomínajú v r. 1354, patrili zemanom z Topoľčianok, neskôr ostrihomskému arcibiskupstvu, Forgáchovcom, panstvu Levice, Berchényovcom atď. V r. 1634 bola poplatná Turkom. V 19. stor. tu pracovala papiereň. V r. 1960 bola pričlenená k Zlatým Moravciam. Busic (Busic) sa spomína v r. 1205, patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, v r. 1292 panstvu Jelenec. Colbaz (Colbaz) - obec sa spomína v r. 1292, patrila panstvu Jelenec. Chyzerovce - na st. osídlenie poukazuje neolitné sídlisko s nálezmi volútovej kultúry. Písomne sa obec (Hyzer) spomína v r. 1209, patrila Marótiovcom, neskoršie Hunt - Poznanovcom, v 15. stor. ju dostala do zálohy ostrihomská kapitula. Do r. 1718 bola súčasťou panstva Jelenec, potom panstva Zlaté Moravce. Prechodne bola miestom župných zhromaždení. Obyvatelia sa venovali poľnohosp. V r. 1970 bola obec pripojená k Zlatým Moravciam. Obce Selk a Patkanteluk (Sylk, Pathkanteluk) sa uvádzajú v r. 1292, keď z majetku Marótiovcov prešli do vlastníctva rod. Hunt - Poznanovcov.
Demografia
Zlaté Moravce patria k mestám, v ktorých bola v minulosti slabo rozvinutá výrobná základňa, obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne poľnohosp. Hoci od 17. stor. sa rozvíjali cechové organizácie takmer v každej oblasti remeselnej práce, priem. výroba sa vyvíjala len pomaly. V 19. stor. postavili tehelňu, cukrovar, kachliareň, súkenku a valcový mlyn. Za I. ČSR sa stali hosp. centrom okolia, ale poľnohosp. životný ráz sa nezmenil. Po 2. svet. vojne nastal všeobecný rozvoj obce, počet obyvateľov sa zdvojnásobil v dôsledku budovania priemyslu (Calex, Kovoplast, tehelne, potravinársky priemysel, stavebníctvo). Vybudovali sa nové sídliská, školy, sociálne a kultúrne zariadenia a služby.
Kultúra
Vysokú úroveň dosiahol divadelný ochotnícky krúžok Tekov v r. 1943. V 30. rokoch 19. stor. tu pôsobil amatérsky symfonický orchester. Dnes sa kultúrny život sústreďuje v kultúrnych a spoločenských inštitúciách v meste a v častiach Chyzerovce a Prílepy. Kultúrne aktivity vyvíja Mestské kultúrne stredisko Kultúrny dom Prílepy, Kultúrny dom Chyzerovce, Kino Tekov, Mestská knižnica, Ponitrianske múzeum a Klub odborov Calex.. Pôsobí tu Folklórny súbor Zlatňanka, Folklórny súbor Inovec, Ľudová hudba Lazúrovci, Tanečné štúdio Jumbo, TS Tigra pri CVČ Spektrum, Tanečná skupina Luna, spevácky zbor CARMINA VOCUM, Spevácky zbor Nádej pri ZŠ sv. Don Bosca, spevácky zbor Cantus, Hudobná skupina Fornax, Hudobná skupina Miniband, Dychová hudba Topoľanka, Divadlo "Dúha", CVČ - Spektrum. Širokú škálu športových aktivít zabezpečujú športové zariadenia a kluby v meste: TJ ŠM Prílepy, FC Chyzerovce, TJ Sokol, Hokejový klub, Horolezecký klub, Karate klub BONSAI, Fitnescentrum PowerGym, Ultimate, Volejbalový klub, Zlatomoravecká hokejová liga, Oddiel pozemného hokeja, FC ViOn, Tenisový oddiel, Horolezecký oddiel mládeže Ferroplast, CVČ Spektrum Mgr. Jozef Zlatňanský, Armwrestlingový klub Zlaté Moravce a Klub slovenských turistov Zlaté Moravce. V meste pôsobí Mgr. Ivan Hritz, reprezentant v silovom trojboji.

K pestrosti spoločenského života svojimi aktivitami prispievajú rôzne spoločenské organizácie: ZO Jednoty dôchodcov Slovenska, ZO Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ZO Slovenského zväzu zdravotne postihnutých, ZO Slovenského zväzu sluchovo postihnutých, ZO Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Združenie kresťanských seniorov Slovenska, ďalej Matica Slovenská, Únia žien Slovenska, Slovenský červený kríž, Slovenský zväz záhradkárov, MO Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne pracujú aj občianske združenia: MC Mami - oáza, Kľúč 28, OZ Zlatňanka, OZ Prílepčianka, OZ Rómovia spoločne - Romale Echetáne, OZ Maják, OZ Chalúpka, OZ Malý princ a OZ Platan. OZ Prílepčianka pôsobiaca v Prílepoch sa prostredníctvom organizovania podujatí zameriava na zachovávanie ľudových tradícií ( k podujatiam patrí: Medzinárodný deň vidieckych žien, celoobecné páračky, varenie lekváru atď ).
Pamätihodnosti
Kpamätihodnostiam mesta patrí kaštieľ rod. Migazzi, pôvodne renes. z r. 1630, zbarokizovaný v r. 1789, renes. bývalý župný dom zo 17. stor., barokovo upravený v r. 1789, klas. kostol sv. Michala arch., postavený v r. 1785 na mieste staršieho gotického farského kostola. K zaujímavostiam patrí hrobka rod. Migazzi v neorománskom slohu z r. 1887. Pôsobenie Janka Kráľa v meste pripomína pamätná tabuľa a pomník od J. Kulicha (1962). Janko Kráľ (1822 - 1876), slovenský básnik, tu pôsobil v r. 1862 - 1876.
Školstvo
V meste sú 4 základné školy, z toho 1 cirkevná a 3 štátne, 5 stredných škôl: Gymnázium Janka Kráľa, Združená stredná škola, Obchodná akadémia, Združená stredná škola obchodu a služieb, Stredné odborné učilište strojárske a elektrotechnické. Ďalej 5 materských škôl a 1 Základná umelecká škola.
Hospodárstvo
Do vývoja hospodárstva zasiahli celospoločenské zmeny po r. 1989. Transformáciou štátnych a družstevných podnikov vznikli nové podnikateľské subjekty. V Zlatých Moravciach sa skoncentroval priemysel okresu (viď Okres Zlaté Moravce).
Infraštruktúra
Pôvodný stoličný špitál bol v meste zriadený v r. 1875, poliklinika v r. 1951, dnes Mestská nemocnica s poliklinikou prof. MUDr. Rudolfa Korca. Šport v meste podporuje atletická dráha, tenisové kurty, letné kúpalisko, zimný štadión i fitnes. V objekte hotela ViOn je aj pre verejnosť k dispozícii sauna, vírivky, bazén a fitnes. Hotel má vybudovaný športový areál vrátane futbalového ihriska s umelou trávou. V Zlatých Moravciach je Dom opatrovateľskej služby, Zariadenie opatrovateľskej služby, Stredisko osobnej hygieny, Práčovňa opatrovateľskej služby, Rehabilitačno - relaxačné centrum, Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Nádej a 2 Kluby dôchodcov. K mestským podnikom patria: Mestské kultúrne stredisko, Správa športových zariadení m. p. , Záhradnícke služby mesta m. p. Technické služby mesta m. p. a Službyt m. p. V meste sú expozitúry bánk a poisťovní. Mesto Zlaté Moravce má rozpracovaný program soc. a ekon. rozvoja s dôrazom na cestovný ruch. Medzinárodné vzťahy mesta sú zatiaľ zabezpečované prostredníctvom kultúrnych a športových podujatí.
M. č.: Prílepy, Chyzerovce, Zlaté Moravce.
Späť