Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Levice

Základné údaje
Mesto sa nachádza vo V časti Podunajskej pahorkatiny, 8 km na V od toku Hrona. Nadmorská výška centra mesta je 163 m, v chotári 152 až 226 m. Intravilán sa rozkladá na rovinatej nive Hrona, S a V časti mesta ležia na nevysokých výbežkoch Ipeľskej pahorkatiny.

Územie mesta bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Svedčia o tom nálezy keramiky želiezovského typu spred 6000 rokov, nálezy z neskorej doby kamennej, bronzovej, halštatskej a laténskej. Žili tu Kelti, ich osídlenie je doložené významným nálezom mincí v časti Nová osada a pohrebiskom v centre mesta. V prvých stor. nášho letopočtu tu už bývali viaceré germánske kmene. Archeológovia považujú okolie Levíc v 5. stor. za jednu z centrálnych oblastí Hunskej ríše. Od konca 6. stor. sú na okolí Levíc doložené slovanské, od začiatku 10. stor. staromaďarské nálezy. Levice (villa Leva) sú prvý raz spomenuté v liste z r. 1156, v súvislosti s posvätením farského kostola v dedine Bratka, ktorá zanikla už v 15. stor. (ležala na J okraji dnešného intravilánu mesta). Z pôvodnej filiálnej dediny sa vyvinula jednak poddanská dedina Staré Levice (zanikli v r. 1615), jednak mestečko Levice, zvané spočiatku aj Nové alebo Veľké Levice. Prvá listinná zmienka o Levickom hrade je z r. 1313, keď bol v moci Matúša Čáka. V r. 1321 prešiel do rúk kráľa a stal sa sídlom správy Tekovskej stolice. Osada pod hradom sa prvý raz spomína v r. 1332, v súvislosti s pápežskými desiatkami. Od r. 1395 boli majetkom významného feudálneho rodu Levických (Lévay), ktorý vymrel v r. 1553. Levice žili v druhej pol. 16. a 17. stor. životom vojenského tábora. Boli centrom obchodu, konali sa tu týždenné trhy a krajinské jarmoky. Už pred r. 1700 tu pôsobili 4 remeselnícke cechy.

Pri veľkej osmanskej ofenzíve na sever, Turci 2. novembra 1663 dobyli aj Levice, ale držali ich vo svojej moci iba 224 dní. Po r. 1711 však nasledovalo takmer 140 ročné obdobie hospodárskeho a populačného rastu mesta. Vznikli nové cechy a počet krajinských jarmokov sa zvýšil v r. 1733 na štyri. Zdrojom napätia v meste bolo rekatolizačné úsilie štátu, v rámci ktorého v r. 1740 zbúrali ev. ref. (kalvínsky) kostol. Kalvíni od r. 1736 do r. 1766 nemohli byť volení do magistrátnych funkcií. Kostol si mohli postaviť až za Jozefa II., v r. 1786. V r. 1789 začali si budovať kostol aj pravoslávni balkánski kupci v Leviciach, neskôr ho však predali obnovenej ev. a. v. cirkvi v Leviciach, ktorej slúžili od r. 1843. V 19. stor. hospodársky a kultúrny význam Levíc naďalej rástol. V r. 1815 tu v bývalom kláštore františkánov (z Levíc odišli v r. 1786) rád piaristov otvoril nové gymnázium. Rozvíjal sa aj spoločenský život, v r. 1836 založili spolok Kasíno a v r. 1846 maďarský čitateľský spolok. Úlohu balkánskych kupcov v hospodárskom živote mesta postupne prebrali Židia, ktorí sa tu natrvalo usadili okolo r. 1840. V r. 1848 sa Levice oslobodili od feudálnej závislosti od Eszterházyovcov. Levičania sa aktívne zapojili do maďarskej revolúcie 1848 - 49. 14. marca 1848 bola k mestu pripojená samostatná osada Levické Podhradie, ktorá vznikla pri dosídľovaní mesta asi sto rokov predtým a mala prevažne slovenské obyvateľstvo (dnešná Koháryho ulica).

Nasledujúce obdobie absolutizmu znamenalo hospodársku stagnáciu mesta, ale rozvíjal sa kultúrny a spoločenský, najmä spolkový život. V r. 1870 bola zriadená druhá stredná škola v Leviciach, Štátny učiteľský ústav. V r. 1880 začali vychádzať prvé miestne noviny, týždenník Bars (Tekov). Oživenie hospodárskeho života prinieslo napojenie mesta na uhorskú železničnú sieť v r. 1887 (trať Čata - Levice, v r. 1896 predĺžená po Hronskú Dúbravu). Levice sa stali významným nadregionálnym centrom obchodu s obilím, dobytkom a drevom na rozhraní južných, stredných a severných oblastí Slovenska.

V zmysle administratívnej reformy z r. 1871 sa aj Levice pretvorili v r. 1873 z mestečka na mesto so zriadeným magistrátom. Na námestí vyrástol koncom 19. stor. celý rad nových poschodových budov, ktoré do veľkej miery určujú jeho ráz dodnes. Mestská elektráreň bola vybudovaná v r. 1903, telegraf a telefón tu boli už koncom 19. stor. Jediným väčším podnikom bol Schoellerov parný mlyn, zväčšený a zmodernizovaný po požiari v r. 1898. V r. 1865 vznikla Levická sporiteľňa, v r. 1872 ďalšia sporiteľňa spojená s úverovým ústavom. V r. 1892 tu zriadili pobočku Tekovskej banky. Prvá svetová vojna sa v meste prejavila už na jeseň 1914 rastom cien, vojnovým prídelovým hospodárstvom, mobilizáciou väčšiny mužov a ich odchodom na front. Počas vojny až 75 % obyvateľov bolo odkázaných na podporu zo strany úradov.

Po vzniku ČSR panovala v meste niekoľko týždňov neistota, v novembri a decembri 1918 Levice a okolie podliehali ešte maďarskej vláde. Československé vojsko obsadilo mesto 21. januára 1919. Maďarská červená armáda dobyla Levice 1. júna 1919, nastolila tu tzv. diktatúru proletariátu a odišla až 30. 06. 1919. K 1. januáru 1923 na Slovensku v dôsledku administratívnej reformy zanikli staré uhorské župy a zanikli aj mestá so zriadeným magistrátom. Levice sa stali sídlom nového okresu, so zmenenými hranicami v rámci XVIII. veľkožupy Zvolenskej. Po roku 1921 však napriek hospodárskym ťažkostiam naštartoval proces rýchlej výstavby mesta. Vznikla celá nová štvrť obytných domov a v centre mesta vyrástol celý rad nových poschodových domov a čo sa týka intenzity hospodárskeho života a výstavby, Levice súperili s takými mestami, ako Banská Bystrica alebo Trenčín. V rokoch 1935 - 1938 opäť nastalo obdobie konjunktúry a výstavby mesta. Tieto roky sú okrem celého radu nových moderných rodinných domov v obraze mesta reprezentované takými verejnými budovami, ako chirurgický a hospodársky pavilón nemocnice, sociálna poisťovňa (neskôr detská nemocnica), Okresný úrad (dnes mestské oddelenie Policajného zboru SR) a Okresný súd. Z priemyselných podnikov sa za 1. ČSR postavili 2 menšie tehelne a závod na spracovanie tabaku. V novembri 1938, v zmysle Viedenskej arbitráže Levice pripadli Maďarsku. Dôsledkom toho sa vykonala evakuácia čs. inštitúcií, zanikli slovenské školy a odišla veľká časť slovenských a českých obyvateľov mesta. Maďarská vláda už od r. 1938 vykonávala diskriminačnú protižidovskú vnútornú politiku, ktorá po okupácii Maďarska jeho spojencom, nacistickým Nemeckom v marci 1944 aj v Leviciach vyvrcholila odvlečením približne 1300 levických Židov do táborov smrti. Oslobodenie mesta Sovietskou armádou 20. 12. 1944 znamenalo obnovenie zvrchovanosti ČSR.

Od Vianoc 1944 do 25. marca 1945 front zastal na Hrone, 6 - 7 km na západ od mesta. Koncom februára 1945, v súvislosti s prípravou útoku na Nitru a Bratislavu boli Levice na rozkaz sovietskeho velenia vyprázdnené. Úrady boli evakuované do Bátoviec, obyvateľstvo Levíc bolo rozmiestnené po dedinách na SV a V od frontu. Po návrate z evakuácie, začiatkom apríla 1945 obyvateľov čakalo vyrabované mesto a viac ako polovicu z nich aj "Benešove dekréty" a obdobie perzekúcie pre maďarskú národnosť. V Leviciach v rokoch 1949 - 1953 (ale aj neskoršie) sa celkom zmenilo zloženie obyvateľstva a postupne aj obraz mesta.

V r. 1949 bola založená Vyššia roľnícka škola (neskôr Poľnohospodárska technická škola), začala sa budovať kanalizácia a vodovod, po r. 1950 bola vybudovaná prvá priemyselná veľkopekáreň a na hornom konci námestia nová budova pošty. V 2. pol. 50-tych rokov 20. storočia sa začala individuálna bytová výstavba. Pri železničnej stanici vyrástli budovy I. ZŠ a staré činžiaky Prednádražia. V poľnohospodárstve zo znárodneného Schoellerovho veľkostatku vznikol Štátny majetok v Leviciach, súkromných roľníkov už v marci 1950 prinútili v vstúpiť do JRD. Industrializácia sa spočiatku prejavila iba založením "Levickej kotlárne" v Tlmačoch (neskôr Závody S. M. Kirova, dnes Slovenské energetické strojárne Tlmače). Na jeseň 1964 položili základný kameň neskoršieho levického závodu Bavlnárskych závodov v Ružomberku, ale s výstavbou sa začalo až v r. 1965. V decembri 1970 sa spustila skúšobná prevádzka. Od r. 1965 boli vybudované sídliská Prednádražie, Podlužianka, Stred. Individuálna bytová výstavba sa koncentrovala na lokalite Cigánka. Ďalšie závody boli dokončené v 70-tych rokoch 20. stor., hlavne v rezorte potravinárskeho priemyslu: Levické mliekárne, sladovňa, areál poľnonákupu, Hydinárske závody v časti mesta Géňa, v 80-tych rokoch nový závod na spracovanie mäsa v Géni (bývalý moderný mestský bitúnok z 30-tych rokov). V r. 1967 bol založený Medzidružstevný hydinársky podnik, veľkovýrobca hydinového mäsa. V 80-tych rokoch vybudovali veľkopekáreň.
Stavebníctvo
Boli vybudované nové administratívne budovy a areály podnikov Okresný stavebný podnik v Leviciach a Agrostav Levice. Bol rozšírený závod čs. tabakového priemyslu a v rámci energetiky bola vybudovaná Veľkorozvodňa.
Školstvo
Nové stredné školy - SEŠ (1967), SPŠS (1976), SOU podnikov SPK (dnes SOU stavebné) a BZVIL (dnes SOU textilné a odevné), nové areály 2. a 4. ZŠ. Materské školy a jasle (spolu 10 nových areálov).
Zdravotníctvo
Po r. 1980 spadajú začiatky budovania novej polikliniky a nemocničného pavilónu (chirurgia, interné, ARO, resuscitačné), dokončenej až v r. 1992.
Kultúra
Kultúrny dom Družba na nám Hrdinov (1974). Administratívne budovy úradov a inštitúcií: Okresný národný výbor (1970), Okresná poľnohospodárska správa (1968), Západoslovenské elektrárne, rozvodný závod Levice, Okresná správa spojov v Leviciach, Okresná vojenská správa, Štátna banka československá - okresná pobočka atď. Dobovou kuriozitou bolo, že i v rokoch normalizácie, s jej tvrdým proticirkevným kurzom bol v pol. 80-tych rokov postavený nový, architektonicky hodnotný kostol Cirkvi bratskej v Leviciach. Rast počtu obyvateľstva od pol. 70-tych rokov bol stimulovaný aj ďalšou etapou budovania podniku Slovenské energetické strojárne v Tlmačoch (jadrový program), pre ktorý sa budovali byty v Leviciach, ale najmä začatím výstavby Atómových elektrární v Mochovciach. Boli vybudované nové sídliská, Rybníky I - III a V a Vinohrady, s takmer kompletným vybavením (4 nové ZŠ). Kým v r. 1950 bolo v meste 2961 bytových jednotiek, v r. 1987 ich bolo 13196, v r. 2004 13145 bytov.
Vývoj mesta po novembri 1989
Prvých 10 rokov bolo veľmi ťažkých, bez úspešnej koncepcie, bez veľkých investícií. Nastal útlm priemyslu a poľnohosp., rušenie mnohých pracovných miest aj v dôsledku reforiem okresných riadiacich štruktúr a prechodu z centrálne plánovaného na trhové hospodárstvo. Okolo r. 2000 už boli po privatizácii konsolidované niektoré základné menšie a stredné priemyselné závody, nadväzujúce sčasti na existujúce kapacity a výrobné priestory spred r. 1989. V meste vyrástlo niekoľko nových, moderných nákupných stredísk, centrum bolo stavebne a z hľadiska občianskej vybavenosti úplne vynovené, aj bez veľkoplošných asanácií, typických pre obdobie do r. 1989.

Najnovšie rozvojové programy a perspektívy mesta počítajú s vytvorením priemyselného parku na J okraji mesta, vybudovaním nových nákupných centier, vytvorením lokality na individuálnu bytovú výstavbu na Podhradí (pri Koháryho ul.) a s rozvojom školstva v meste (po r. 1989 tu vznikla 1 cirkevná základná škola a 1 cirkevné gymnázium s vyučovacím jazykom Maďarským, 1 súkromná stredná škola a niekoľko konzultačných stredísk viacerých slovenských vysokých škôl). Mesto Levice poskytuje dobré východisko aj pre letnú agroturistiku v atraktívnej oblasti na rozhraní južného a stredného Slovenska, v zimnom období môže byť východiskom pre športovú a liečebnú turistiku (Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Banská Štiavnica, Dudince, Podhájska, Santovka, Sliač, Vyhne.).

Významné osobnosti mesta: J. C. Hronský (1896 - 1960), spisovateľ, maturoval r. 1911 v Leviciach, V. Durdík (1924 - 1978), herec, narodil sa v Leviciach, G. Féja (1900 - 1978), maďarský spisovateľ, narodil sa v Leviciach, L. Grendel, maďarský spisovateľ na Slovensku, narodil sa r. 1948 v Leviciach, P. Jilemnický (1901 - 1949), slovenský spisovateľ, maturoval v Leviciach r. 1921, J. Kadár (1918 - 1979), filmový režisér, maturoval v Leviciach r. 1937, K. Kittenberger, (1881 - 1958), poľovník a cestovateľ v Afrike, J. Kozáček (1807 - 1877), kňaz, slovenský národovec, študoval na gymnáziu v Leviciach, E. Kyselicová (nar. 1945), akademická maliarka, vyrastala v Leviciach, G. Offermann (1919 - 1978), významný slovenský hudobník, M. Paveleková (nar. 1931), herečka, L. Szabó (1927 - 1995), maďarský maliar narodený v Leviciach, E. M. Šoltésová (1855 - 1939) slovenská spisovateľka, vyrastala v Leviciach, P. P. Zgúth (1863 - 1952), učiteľ, slovenský národovec, študoval v Leviciach.
M. č.: Čankov, Géňa, Horša, Kalinčiakovo, Krížny vrch, Ladislavov Dvor, Levice, Malý Kiar, Nixbrod.
Späť