Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Ďurkov

Základné údaje
Obec leží na ľavostrannom prítoku Olšavy vo vých časti Košickej kotliny. Sev. hranicou preteká Svinický potok. Prevažne odlesnený chotár vystupuje na vrchovinu záp. steny Slanských vrchov (ryolit, andezit). Hnedozeme. Do katas. územia zasahuje krajinný priestor Dargovský priesmyk. Nálezy keramiky z obdobia neolitu a z doby rímskej. Prvá pís. zmienka z r. 1323 (Gurke), vo vlastníctve ďurkovskej vetvy rodu Aba. Názov odvodený od slovenského os. mena Ďurek. V 30. r. 14. stor. mal kostol a faru. R. 1397 donáciou kráľa Žigmunda v držbe pánov z Perína. R. 1427 mal 51 usadlostí, r. 1553 21 usadlostí. V 2. pol. 16. stor. vplyvom kalvínskych kňazov prevaha maďarského obyv. Zač. 18. stor. (stavovské povstania, morová epidémia) úbytok obyv., postupné osídlenie Slovákmi a Rusínmi. V 18. stor. zemepánska obec Zomboryovcov, Soósovcov, Losonczyovcov, Szemereovcov. V 2. pol. 18. stor. vybudoval E. Rakovszky kúriu s parkom s cudzokrajnými drevinami. Obyv. sa živilo poľnohosp., chovom hospodárskych zvierat, ťažbou dreva zo Slanských vrchov a kameňa. Za 1. ČSR založený hasičský zbor a obecná knižnica, elektrifikácia, parcelácia časti pozemkov v rámci pozemkovej reformy. V r. 1938 - 1945 súčasť Maďarska ako pohraničná obec. Rekonštrukcia vojnou poškodenej obce z prostriedkov UNRRA. Po r. 1948 prebehla pozemková reforma Rakovszkého veľkostatku, pozemkov bohatších roľníkov a ref. cirkvi. Vybudovaná viacúčelová budova MNV a kultúrneho domu (1971), obecný vodovod (1991), Dom smútku (1995). Ref. kostol z r. 1630, prestavba r. 1806, 1875. Rím. kat. kostol Narodenia Panny Márie z r. 1994. Ref. cirk. zb., fil. rím. kat. far. úrad Ruskov, fil. gr. kat. far. úrad Košický Klečenov. V centre obce rozsiahly historický park so žulovým pomníkom padlým v 1. svet. vojne. Obecná knižnica, MŠ, ZŠ. Obč. združenie Náš kraj, TJ Ďurkov (futbal, stolný tenis). Autobusová zastávka. Sídlo Združenia obcí olšavského a slanského regiónu.
Späť