Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Svätý Jur

Geografia
Mesto Svätý Jur leží na juhových. úpätí Malých Karpát, na svahoch pohoria a na širokom náplavovom kuželi Neštišského potoka. Severozáp. časť katastrálneho územia sa nachádza v unikátnom zoskupení prírodných krajinných daností vysokej ekologickej, prírodnej i historickej hodnoty. Veľkú jeho časť zaberá Chránená krajinná oblasť (CHKO) Malé Karpaty. Vyskytujú sa tu dubové a dubovohrabové lesy, vo vyšších polohách bučiny na granitoidných horninách. Hranica vedie okrajom lesného komplexu, zaujímavá je však aj krajina v ochrannom pásme, kde sú prechody lesov do viníc. Ide o spoločenstvá viazané na pôvodné vinohradnícke aktivity s enklávami dubnikov medzi vinicami, rúnami, pustákmi, medzami a starými pôvodnými pásmi viníc. Tieto biocenózy sú reliktom starej vyváženej kultúrnej krajiny a zasluhujú si ochranu. Na území CHKO Malé Karpaty sa nachádza prírodná rezervácia Jurské horské jazero, ako osobitne chránené územie, a chránený areál Svätojurské hradisko.

Juhovýchodnú časť zaberá močaristá depresia pôvodne plytkého jazera s nánosmi malokarpatských potokov. Ide o najväčšie maloplošné chránené územie v katastri Svätého Jura, národnú prírodnú rezerváciu Šúr. Je tu sírovodíkový prameň. Túto rezerváciu charakterizuje spoločenstvo barinno-slatinnej jelšiny s prechodom do lužného lesa s významnými biotopmi vŕbových jelšín, brestových jelšín, brestových jasenín teplomilných dúbrav a močaristých lúk. Vyskytujú sa tu vzácne vlhkomilné rastliny, obojživelníky a vtáctvo.

Na lokalite Jelení vrch sa nachádza chránená študijná plocha Jurská gaštanica s výskytom gaštanu jedlého, tvoriaceho osobitné spoločenstvo, odlišné od prirodzených spoločenstiev karpatských lesov. Klímu mesta Svätý Jur možno hodnotiť ako klímu nížin, suchú až mierne suchú, teplú, s miernou inverziou.
História
Archeol. nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu 4. a 3. tisícročia p. n. l. Ďalšie nálezy z obdobia strednej doby bronzovej, staršej doby železnej a napokon nálezy veľkomoravského hradiska nad Neštichom dávajú odôvodnený predpoklad na nepretržité osídlenie tunajšieho územia. Najstaršia písomná zmienka o osade s právom trhu je donačná listina kráľa Ondreja II. z r. 1209, ktorou daroval hlavnému kráľovskému pohárnikovi Šebešovi z rodu Poznanovcov, zakladateľovi grófskeho rodu zo Svätého Jura a Pezinka, panstvo menom Svätý Jur (Zengurg) spolu so 4 dedinami. Svätý Jur sa dostal do majetku grófov svätojurských na viac ako 300 rokov. Fara sa spomína v r. 1271. V 2. pol. 13. storočia bol postavený hrad Biely Kameň, ktorý sa stal sídlom svätojurských grófov. V r. 1540 ho získal Ján Zápoľský, neskôr Gašpar Serédy, v r. 1566 bratislavský župan Neuburg, po ňom Eck zo Salmu, v r. 1575 ho dostal do zálohy Krušič, po ňom s Krušičovou vdovou Illesházyovci, od r. 1611 ho vlastnili Pálffyovci. Spustol za tureckého nájazdu v r. 1633. Sídlo panstva preniesli ešte v r. 1609 do kaštieľa. Panstvu patrili obce: Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatné, Dolné Saliby, Čataj, Kráľová pri Senci, Nová Ves pri Dunaji, Ivanka pri Dunaji, Malá Paka, Horný Štál, Dolný Náražd, ďalej časť obcí Horné Mýto, Kalinkovo, Nová Lipnica, Nové Košariská, Sklenárovo, Ohrady, Štvrtok na Ostrove, Tomášov, Most na Ostrove a Malinovo. V r. 1722 vzniklo vyčlenením panstvo Kráľová pri Senci, v r. 1798 panstvo Dolný Náražd a v r. 1734 boli odčlenené časti spomínaných obcí do panstva Malinovo (Eberhard). Po týchto zmenách sa zvyšok panstva (Myslenice, Chorvátsky Grob a Blatno) spojil v pol. 19. stor. s panstvom Pezinok.

Svätý Jur sa vyvíjal ako poddanské mestečko panstva Svätý Jur. V r. 1270 sa spomínajú vinohrady, ktoré sú však podľa všetkého staršieho pôvodu. Od Ľudovíta I. získalo mestečko právo výročných jarmokov, Ľudovít II. ho v r. 1525 oslobodil od mýta v celom Uhorsku. Celkove v 16. a v 1. pol. 17. stor. (za panovania Rudolfa II. a Mateja II.) rozvoj mestečka dosiahol vrchol, z tohto obdobia pochádza najviac výsad. Od r. 1958 sa Svätý Jur vyvíjal ako kráľovské mestečko. Kráľ Matej II. ho v r. 1615 vyčlenil z panstva Svätý Jur, potvrdil mu výsady a za to zaviazal svätojurských mešťanov povinnosťou dodávať každoročne na kráľovský stôl víno zo svojich najlepších vinohradov. Takmer 200 rokov patrilo svätojurské víno k najvyhľadávanejším vínam pre šľachtické stoly. Kráľ Ferdinand III. v r. 1647 potvrdil jeho výsady a povýšil ho medzi slobodné kráľovské mestá. V r. 1603 - 1654 si mesto postavilo hradby. V r. 1663 ho vypálili Turci, 60 ľudí zabili a 500 odvliekli do zajatia. Na začiatku 18. stor. zas pustošili mesto vojská Františka Rákócziho II. V r. 1728 takmer vyhorelo, v r. 1744 topiaci sa sneh takmer zničil vinohrady. Oživenie mesta nastalo po r. 1840, kedy bolo napojené konskou železnicou na Bratislavu. Všestranný rozvoj sa zahájil po ukončení 2. svet. vojny.

Miestna časť Neštich sa písomne uvádza v r. 1557 (Wyffalw). V pol. 17. stor. sa stala poddanskou obcou Svätého Jura. Obyvatelia sa zaoberali vinohradníctvom. Pričlenená k Svätému Juru bola v r. 1944.
Demografia
Celé stáročia bolo vinohradníctvo hlavným zamestnaním svätojurských obyvateľov. V 13. stor. sa tu usadili nem. hostia. Popri vinohradníctve sa postupne začali rozvíjať remeslá združené do cechov, tak je v r. 1636 doložený cech tkáčov, v r. 1646 čižmárov, v r. 1647 mäsiarov, v r. 1648 debnárov, v r. 1650 kováčov (neskôr mali kováči a kolári spoločný cech s Pezinkom), v r. 1651 murársky cech, atď. V 19. storočí malo mesto vinohradnícko-remeselnícky ráz. V r. 1889 tu Karol Drächsler postavil továreň na výrobu zariadenia železničných vagónov, ktorá zamestnávala 100 ľudí. Obyvatelia sa aj po r. 1918 zaoberali poľnohosp. a vinohradníctvom. Po r. 1945 boli vysídlení občania nem. národnosti. Po ukončení 2. svet. vojny nastal všeobecný rozvoj mesta. Medzi inými bola tu založená aj výrobňa vinárskych závodov. Časť obyvateľov sa zamestnala v priem. podnikoch a úradoch v Bratislave a Pezinku. Mesto Svätý Jur má potenciál pre zamestnanosť a podnikateľské aktivity obyvateľov najmä v oblasti obchodu, služieb a cestovného ruchu. Dôležitým momentom je príliv obyvateľov hlavne z Bratislavy (chalupárčenie i bývanie), čo ovplyvňuje oživenie sídla, no najmä dominanciu vinohradníckej výroby v živote mesta.
Kultúra
V17. a 18. stor. sa tu hrali piaristické školské hry. V r. 1932 mal úspešné predstavenie krúžok J. Palárika. V 18. stor. dopĺňali školské hry piaristov spevy a inštrumentálna hudba. Knižnica bola založená pri piaristickom gymnáziu v r. 1802. Neskôr v meste pre kult. potreby občanov slúžili 4 klubové miestnosti a knižnica s 12500 zväzkami. Múzeum P. Jilemnického, založené v jeho rodinnom dome 30.9.1952, sprístupnili verejnosti v r. 1954. Od r. 1937 bola otvorená pamätná izba s pamiatkami na hosp. život z obdobia feudalizmu. V súčasnosti v meste pôsobí Vlastivedno-literárne múzeum a Svätojurská knižnica. Hudobne mesto reprezentuje Svätojurská dychovka, v oblasti športu je to Športový klub Svätý Jur. V meste sa konajú kultúrno-spoločenské a i. podujatia (výstavy, Svätojurské hody atď.).Mesto a jeho okolie ponúka výborné možnosti turistiky s historicko-poznávacím zameraním (zrúcaniny stredovekého hradu Biely Kameň, slovanské hradisko nad časťou Neštich atď.).
Školstvo
Najstaršia zmienka o škole je z r. 1514. V r. 1684 tu založil biskup J. Szelepcsény piaristické gymnázium. Zaniklo koncom 18. stor. V r. 1791 žiadali Svätojurčania jeho obnovenie. Obnovené bolo v r. 1865 ako nižšie gymnázium, na ktorom vyučovali piaristi až do jeho zrušenia v r. 1918 V súčasnosti sú v meste 4 materské školy (z toho 1 cirkevná), 1 ZŠ a Základná umelecká škola. V zrekonštruovanej časti Pálffyovského kaštieľa z r. 1609 sídli Academia Istropolitana Nova.
Pamätihodnosti
Najstaršie jadro Svätého Jura vzniklo pravdepodobne na osi cesty z hradu Biely Kameň k farskému kostolu a pokračovalo smerom k bratislavskej ceste do Pezinka. Dominantu tvorí dodnes farský kostol sv. Juraja z 13. stor., ranogotický, prestavaný v 14.stor., jeho renes. úpravy sa uskutočnili v r. 1585 - 90. Vedľa kostola sa zachovala drevená zvonica s veľkým got. zvonom s nápisom z r. 1400. V horách za mestom sa zachovali zrúcaniny hradu Biely Kameň, ktorý vznikol pravdepodobne v 2. pol. 13. stor. Hrad bol sídlom svätojurských grófov. Spustol za tureckého nájazdu v r. 1633. Sídlom panstva sa stal renes. kaštieľ z r. 1609, ktorý bol po r. 1746 upravovaný a rom. prestavaný koncom 19. stor. Z mestských hradieb zo 16. stor. sa zachovali úseky na vých. a záp. strane mesta, pravidelne zosilnené bastiónmi. Kostol a kláštor piaristov z r. 1651 - 54 bol zbarokizovaný po r. 1686, obnova objektu a dostavba gymnázia sa uskutočnili v r. 1754. V meste sa zachovali meštianske domy a zemianske kúrie zo 16. - 18. stor. Bývalá radnica, renes. zo 16. stor., bola prestavaná, nová radnica bola upravená prestavbou v r. 1865 z renes. kúrie zo 17. stor. Kostol (ev.) bol získaný prestavbou súkromného domu z r. 1783. Synagóga bola založená v r. 1790 v býv. zem. kúrii zo 17. stor. Morový stĺp na námestí bol postavený v r. 1831. Pamätným domom je dom, v ktorom v r. 1936 - 38 žil spisovateľ P. Jilemnický. Mestská pamiatková rezervácia Svätý Jur bola vyhlásená v r. 1990, jej ochranné pásmo v r. 1996.
Hospodárstvo
Hospodárstvo mesta, tak ako celého kraja, je po stáročia tesne zviazané s prír. podmienkami, mimoriadne vhodnými na pestovanie viniča a ovocných stromov. Tento ráz si mesto Svätý Jur zachovalo dodnes. V meste pracuje ešte pivovar Codecon a drobní prevádzkovatelia.
Infraštruktúra
Pri sírnatých prameňoch, ktoré analyzoval K. Rayer a koncom 18. stor. T. Z. Huszty, vznikli sírnaté kúpele. Zanikli v 30. rokoch 20. stor. Úrad mestského lekára je doložený v 17. stor. V súčasnosti na športovo-rekreačné účely slúži športový areál Jozefkovo údolie, tenisové kurty, futbalový štadión, fitness atď. V meste aktívne pôsobí Športový klub Svätý Jur. Mesto má vypracovaný program ďalšieho rozvoja s dôrazom na cestovný ruch. Mesto Svätý Jur je členom Združenia miest a obcí Slovenska. Družobné vzťahy udržuje s mestom Miroslav v Českej republike.
M.č.: neštich, svätý jur.
Späť