Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Dudince

Základné údaje
Kúpeľné mesto nachádzajúce sa v nadmorskej výške 140 m n. m. v trojuholníku Bratislava, Banská Bystrica, Budapešť, v okrese Krupina, v čistom životnom prostredí, bez exhalátov priemyslu. Podľa prírodného prostredia patrí do iného regiónu, než ako ich zaraďuje správne členenie. Na rozdiel od väčšiny územia okresu ležia totiž v nížine, presnejšie na Podunajskej pahorkatine.

Dudince získali štatút kúpeľného mesta 11. mája 1983. Patria medzi kúpeľné mestá, ktoré získali mestský štatút iba v poslednom období. Počtom obyvateľov sa zaraďujú na 135. miesto na Slovensku, po Modrom Kameni sú najmenším mestom. Dobrá poloha a teplá stabilná klíma vytvárajú ideálne podmienky pre príjemný oddych.
Geografia
Ležia v doline potoka Štiavnica na severovýchodnom okraji Ipeľskej pahorkatiny. Chotár je pahorkatina z neogénnych, prevažne tufitických uloženín, pokrytých sprašou a sprašovými hlinami. Je odlesnený, lesíky má len na strmých svahoch a v jarkoch. Na chrbtoch má hnedozemné, na nive lužné pôdy. Pri meste vyvierajú liečivé zemité, slané, sírnouhličité pramene s vodou teplou 18 - 29 °C, okolo ktorých sú mocné uloženiny travertínov.

V chotári obce, v Krupinskej planine, sa nachádza chránený prírodný výtvor vyhlásený v roku 1964 - Dudinské travertíny. V nich našli zakonzervované kosti zvierat, medzi nimi aj zubra, soba i nosorožca. Významná lokalita travertínov, vyzrážaných z vody okolo minerálnych prameňov, známa pod miestnymi názvami: Kúpeľná kopa, Rímske kúpele, Tatranský prameň, Hostečný prameň, Očný prameň. Podnebím patria medzi oblasti s typickou nižnoteplou klímou, s najväčším počtom slnečných dní v roku v Slovenskej republike a podľa švajčiarskej klasifikácie majú sedatívnu, utišujúcu klímu.
História
Osídlenie siaha do staršej doby kamennej (4000 rokov p. n. l.). Na Gestenci zistili osídlenie nositeľov volútovej, slovanskej pomaľovanej a lengyelskej kultúry. Bohatý materiál poskytlo nálezisko Zadorová, kde sa v minulosti nachádzali staré Dudince. Pri stavbe cesty zo železničnej stanice do obce našli materiál, pochádzajúci z rokov 700 p. n. l. V rokoch 1956 - 1958 tu našli hroby skrčencov z neskorej doby kamennej. Zo slovanského osídlenia našli keramiku zdobenú vlnovkami, ktorá pochádza z 8. - 10. stor.

Názvy mesta: 1284 - Dyud; 1511 - Gywgh utraque; 1773 - Dudince; maď. Gyügy. Merovce: 1327 - Merey; 1773 - Merowce. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o Dudinciach pochádza z roku 1284 od zemana Štefana, kráľovského posla. Prví spomínaní majitelia Dudiniec Koháryovci, neskôr Coburgovci, venovali dudinskej vode len veľmi málo pozornosti. R. 1715 mala usadlosť 9 poddanských domácností, r. 1828 žilo v 19 domoch 112 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V r. 1755 ich vlastnili Földváryovci, v 18. stor. Szülyovci, neskoršie Zmeškalovci, Fülöpovci a Migaziovci.

Ďalší majiteľ, gróf Oberndorf, dal v roku 1900 na Merovskom kameni postaviť nekrytý bazén pre svoju rodinu. Potom kúpele vlastnil Köhner, ktorý ich prenajal Hornovi. Do r. 1945 boli vo vlastníctve lekára dr. Weinbergra. Po prvej svetovej vojne postavili v Dudinciach bazén a šesť kabín, neskôr malú krčmičku. Ľudia zo širokého okolia, trpiaci reumou, chorobami kože, srdca, ciev, nervov, ba i očí, využívali dudinskú vodu na kúpanie v malých jazierkach okolo prameňov, ktoré si sami upravovali a časť odevu si vešali na okolité stromy. Stalo sa zvykom, že do prameňov hádzali mince, náušnice, prstene a úlomky drahých kovov. Minerálnu vodu pili aj pri bolesti žalúdka. Plnili ju i do fliaš a na furmanských vozoch rozvážali po celom Rakúsko - Uhorsku, okrem iného aj do Komárna, odkiaľ ju lodnou dopravou vyvážali aj do iných svetadielov.
Merovce
Obec doložená r. 1327 ako zemepánsky majetok Palásthyovcom, neskôr viacerých zemepánov. V roku 1715 mala 9 poddanských domácností, r. 1828 žilo v 26 domoch 157 obyvateľov. R. 1960 obec zlúčená s Dudincami. R. 1869 žilo v Dudinciach len 279 obyvateľov, 1890 - 321, 1910 - 306, 1921 - 319, 1950 - 361, 1970 - 861, 1991 - 1530 a v roku 1995 až 1608. V roku 2001 tu zaznamenali 1500 obyvateľov s priemerným vekom 37 rokov. Počet domov spolu 273 (592 bytov). Od druhej polovice 19. stor. sa začali pramene využívať na liečebné účely, nevybudovali sa však žiadne zariadenia.

V súčasnosti sú Dudince kúpeľným mestom, ktoré sa začalo rozvíjať po roku 1948. Väčší rozvoj nastal po výstavbe kúpeľného domu Rubín (1966) a ďalších zariadení. Nachádzajú sa v ňom dva bazény výtvarne doriešené keramickou mozaikou F. Gajdoša z r. 1970.

V rozsiahlom geologickom prieskume zachytili sedem minerálnych prameňov vody s teplotou do 28,4 °C, ktoré obsahujú aktívnu síru a oxid uhličitý. Nachádza sa tu 32 kamenných rímskych bazénikov, ktoré údajne vytesali do travertínu rímski legionári začiatkom nášho letopočtu. Dnes je tu vystavaný moderný kúpeľný areál a štátne sanatórium, kde sa liečia choroby pohybových ústrojov i niektoré nervové choroby. Dudince sa stali strediskom rekreácie s novovybudovaným termálnym kúpaliskom.

Dĺžka miestnych komunikácií činí 16 km a dĺžka vybudovaných chodníkov 6,5 km. Mestská hromadná doprava nie je, sú tu autobusové zastávky miestneho významu, diaľkové a medzištátne linky osobnej dopravy. V meste je jedna materská škola, základná škola pre 1. - 4. ročník, základná umelecká škola, verejná knižnica, kino, prírodný amfiteáter, kúpalisko, kryté bazény, futbalové ihrisko, lekáreň, ambulancie odborných lekárov, 2 komerčné banky, komerčná poisťovňa, 4 predajne potravinárskeho tovaru, obchodný dom a nákupné stredisko, benzínové čerpadlo, pohostinstvá, 7 hotelov, penzión. V chotári bývalej obce Merovce sa ako kultúrna pamiatka nachádza neskoroklasicistická kúria z r. 1867, neskôr prestavaná, a zvonica zo začiatku 20. stor.
M. č.: dudince, merovce.
Späť