Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Levoča

Základné údaje
Levoča sa nachádza na križovatke kultúrnych a turistických ciest. Zároveň je aj súčasťou turistickej trasy Gotická cesta, ktorej dĺžka predstavuje 580 km v turistickom regióne Spiš a Gemer. Na tejto trase mesto tvorí jednu z najdôležitejších a kultúrne najbohatších zastávok.

Levoča sa nachádza v severozápadnej časti východného Slovenska, na Spiši, na severnom okraji Hornádskej kotliny a na južnom úpätí Levočských vrchov. Leží na dopravnom koridore medzinárodnej európskej siete Bratislava-Žilina-Prešov-Košice-Čierna nad Tisou-Ukrajina. Je súčasťou celoštátnej cestnej siete prostredníctvom cesty I. triedy č. 18 Žilina-Poprad-Levoča-Prešov-Michalovce. Komunikácia tvorí súčasť hlavnej západo-východnej medzinárodnej cestnej trasy E 50.
História
Levoča a jej okolie bolo osídlené v dobách predhistorických, v mladšej dobe kamennej. Slovanské osídlenie okolia a územia mestá je z 9. - 11. stor. Dejiny mesta sa začínajú až v 11. či 12. storočí. Po ľavej strane cesty do Spišskej Novej Vsi sa nachádzala tzv. "stará Levoča". Archeológovia tu odkryli osadu okolo základov románskeho kostola sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia osada sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne, s románskym rotundovitým kostolom sv. Ducha z 11. storočia. Z týchto pôvodných slovanských osád i zo sídiel novousadených nemeckých osadníkov vznikla dnešná Levoča.

Prvýkrát sa Levoča spomína v listine, ktorú vydal uhorský kráľ Belo IV. v roku 1249. Išlo o právny akt darovania pozemkov spišskému prepoštovi a vyskytuje sa v ňom názov Levoče - Leucha. Čoskoro sa Levoča stala najvýznamnejším spišským mestom. Jej význam rástol s obdobím nemeckého osídľovania v 13. storočí. V kolektívnom privilégiu spišských Sasov, ktoré vydal uhorský panovník Štefan V. v roku 1271, určil Levoču ako hlavné administratívne centrum Provincie spišských Sasov. Levoča získala práva slobodného kráľovského mesta, mala vlastnú samosprávu, súdnu právomoc, právo ťažby rudy aj právo využívať lesy. V roku 1317 ju ako svoje kráľovské mesto označil kráľ Karol Róbert z Anjou. V tom čase bola Levoča križovatkou obchodných ciest vedúcich z Pobaltia cez Krakov na Balkán a ciest z východných krajín na západ a juhozápad. Hospodárske privilégiá mestu zaručovali ustavičný príliv tovaru a peňazí. Najdôležitejšou výsadou pre mesto bolo právo skladu.

Začiatkom 15. stor. sa Levoča stala členom Pentapolitany - zväzu 5 východoslovenských miest. V prvej polovici 15. stor., po pustošivom prepade husitov v roku 1431, zachvátil mesto požiar. Pobyt husitov nepriamo prispel k otvorenej vojne medzi Kežmarkom a Levočou, ktorá trvala viac ako 100 rokov. Kežmarok bol pre Levoču dlhodobým súperom v boji o prvenstvo na Spiši. V 15. a 16.stor. dosiahol hospodársky vývoj Levoče najvyšší stupeň. Zdrojom bohatstva mešťanov, najmä kupcov bolo obchodovanie s rôznymi tovarmi, no hlavne s meďou. V tejto oblasti sa preslávila rodina Thurzovcov. Najpočetnejšiu časť obyvateľstva tvorili remeselníci združení vo viac ako 40 cechoch - garbiari, kožušníci, zámočníci, nožiari). Pracovali tu majstri umeleckých remesiel - zlatníci, rezbári, kamenári, medirytci, maliari. Mesto podporovalo vzdelanosť a kultúru. Pôsobili tu také osobnosti ako Majster Pavol z Levoče, neskorogotický rezbár, Ján Henkel, známy humanista, Leonard Coxe, anglický poet, žilo tu veľa vplyvných meštianskych rodín.

KLevoči patrili okolité poddanské dediny, spolky, bratstvá a kostoly. Koniec 16. stor. bol poznamenaný stavovskými povstaniami v Uhorsku. 17. a 18. stor. bolo obdobím šľachtických povstaní Bocskaya, Bethlena, Rákócziho I., II., ktoré neprispeli k rozkvetu mesta. Z obdobia kuruckých vojen pochádza známa legenda o levočskej bielej panej. Protihabsburské povstania značne finančne vyčerpali mesto. Obchod takmer zanikol, no mesto rástlo po stránke kultúrnej. V roku 1624 založili bratia Brewerovci tlačiareň, v ktorej bolo vydané dielo Jána Amosa Komenského Orbis Pictus, slovenský kancionál Juraja Tranovského - Tranoscius, učebnice, levočské kalendáre i práce mnohých iných literátov. Knihy z levočskej tlačiarne môžeme zaradiť medzi najvýznamnejšie a najcennejšie na území Uhorska v 17. V roku 1832 profesor Hlaváček založil pri ev. lýceu Ústav reči a literatúry česko-slovenskej. V 19. stor. má Levoča význam predovšetkým ako administratívne centrum Spiša, sídlo Spišskej župy. V 40-tych rokoch sa stáva vďaka lýceu centrom národného hnutia na východnom Slovensku. Keď na bratislavskom lýceu zosadili z profesúry Ľudovíta Štúra, odišli jeho žiaci práve na levočské ev. lýceum pokračovať vo svojich štúdiách. Z významných slovenských básnikov a dejateľov tu pôsobili: Ján Botto, Janko Kráľ, Ľudovít Kubáni, Pavol Dobšinský, Ján Francisci a iní. Ev. lýceum bolo v dome č. 40 - tzv. Hainov dom. Z významných maliarov, ktorí pôsobili v tomto období, je to maliar Spiša Jozef Czauczik a Ján Rombauer.

V Levoči sa hrávali div. hry v nemčine, maďarčine i slovenčine. Vo veľkom meštianskom dome, v zadnej časti, v rokoch 1841 - 1853 bola postavená budova mestského divadla.

V20. stor. Levoča vystupuje ako administratívne centrum župného, neskôr okresného charakteru do roku 1960. Od roku 1960 do 1966 patrila do okresu Spišská Nová Ves a od roku 1996 je opäť okresným mestom. V roku 1950 bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Koniec 20. stor. je spätý s významnými historickými udalosťami. V roku 1995 navštívil mesto pápež Ján Pavol II., ktorý celebroval sv. omšu na Mariánskej hore a v januári 1998 sa v Levoči stretli 11-ti prezidenti stredoeurópskych krajín.
Demografia
VLevoči žije 14366 obyvateľov v 3722 domácnostiach. K rómskemu etniku sa hlási 11,2 %. Príslušníkov rím. kat. cirkvi je 79,5 %.

Katastrálne územie mesta Levoča je 6404,2 ha, z toho 39,8 % tvoria lesné pozemky. Lesné hospodárstvo mesta zastrešujú Lesy mesta Levoča, s. r. o.
Strediska cestovného ruchu: Levočská Dolina - Lyžiarske stredisko SKI CENTRE Levočská Dolina, vodná nádrž s možnosťou kúpania, ubytovania v chate pri nádrži. Závada - Lyžiarske stredisko a zimná a letná turistika.
Školstvo
Mesto má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 6 materských škôl, 3 základné školy, základnú umeleckú školu, centrum voľného času. Nachádza sa tu rozsiahla časť špeciálneho školstva: Základná škola internátna pre nevidiacich a slabozrakých. Súčasťou tejto školy je aj Špeciálna základná škola internátna, Materská škola internátna, Špeciálna pedagogicko - psychologická poradňa pre tieto postihnutia a Základná škola pri NsP. Spojená špeciálna škola internátna Jána Vojtaššáka pre sluchovo postihnutých. V Meste je i Špeciálna základná škola s regionálnou pôsobnosťou a SOU pre mládež s chybami zraku. Levoča patrí medzi mestá, ktoré disponujú vysokým podielom žiakov a študentov stredných škôl: Štátne gymnázium J.F.Rimavského (8 aj 4 ročné), Cirkevné Gymnázium sv. Františka Assiského (8 aj 4 ročné), Stredná zdravotnícka škola s odbormi: všeobecná sestra, zdravotnícky asistent, masér pre zrakovo handicapovaných, večerné štúdium, Stredná pedagogická škola, SOU poľnohospodárske. V meste je detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Zdravotníctvo
Nemocnica s poliklinikou má kapacitu 369 lôžok, 15 lôžok jednodňovej chirurgie, 13 lôžok denného stacionára, je najväčším zamestnávateľom v okrese (619 zamestnancov). Nemocnica má 11 lôžkových oddelení, sieť 29 odborných ambulancií, Oddelenie urgentnej medicíny, ktoré zabezpečuje rýchlu zdravotnícku pomoc a rýchlu lekársku pomoc. Zriaďovateľom NsP je Mesto Levoča. Od 1.9.2005 je NsP Levoča transformovaná na Všeobecnú nemocnicu s poliklinikou Levoča, a.s., ktorej jediným akcionárom je Mesto Levoča. Je to nemocnica 2. kategórie.
Kultúra
Kultúru v meste zabezpečujú najmä príspevkové organizácie Správy účelových zariadení (SÚZ) mesta Levoče. Slovenské národné múzeum - Spišské múzeum Levoča a cirkev.

Zariadením SÚZ je mestské divadlo, knižnica a mestské informačné centrum. V Levoči je Slovenská knižnica a tlačiareň pre nevidiacich a slabozrakých Mateja Hrebendu, Štátny archív, kino, Múzeum špeciálneho školstva, v radnici je expozícia múzea, zameraná na dejiny mestskej správy, remeslá, národopis, v Dome Majstra Pavla je múzeum, venované jeho tvorbe, expozícia Výtvarná kultúra na Spiši je inštalovaná v meštianskom Heinovom dome.

Vďaka nespočetnému množstvu historických pamiatok sa mesto Levoča radí medzi najvýznamnejšie mesta Slovenska. Cirkev spravuje dve národné kultúrne pamiatky v meste - chrám sv. Jakuba a najvyšší gotický oltár na svete od Majstra Pavla. Chrám sv. Jakuba je gotic. trojloďový kostol s mohutnou svätyňou, s gotic. krížovou klembou. Hodnota kostola je v množstve a mimoriadnej kvalite interiérového zariadenia, ktoré ho radia medzi najvýznamnejšie miesta na svete; zachovaných je 12 gotic. a renesanč. oltárov, všetky sú miestnej proveniencie, barok. kazateľnica, historický organ, množstvo epitafov, nástenné maľby, senátorske lavice, bronzová krstiteľnica, umelecké kovania, Hlavný oltár vznikol v r.1507 - 1517, je vyrezaný z lipového dreva, meria 18,52 m, je to dielo vynikajúceho výtvarného stvárnenenia, dokonalej kompozície a majstrovského rezbárskeho umenia. V oltárnej skrini sú tri sochy v nadživotnej veľkosti - uprostred Madona (2,5 m), sv. Jakub, patrón kostola a Ján Apoštol. V predele je plastika, realisticky znázornenej poslednej večere.

Ďalšie kostoly: bazilika navštívenia Panny Márie - pútnický kostol na Mariánskej hore, najväčšie pútnické miesto na Slovensku, dnes patrí medzi svetové pútnic ké miesta.

Starý kostol minoritov, tzv. gymnaziálny kostol. Pôvodne veľký gotický kostol z v prvej polovice 14. stor. Interiér bol barokovo upravený v 17. stor. Ku kostolu je pripojený minoritský, neskôr jezuitský kláštor Na prízemí je úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku z polovice 14. storočia. Dnes je v budove kláštora cirkevné gymnázium.

Kostol sv. Ducha a komplex kláštorných budov stojí za Košickou bránou, interiér je barokový s celoplošnými freskami. Evanjelický kostol v tvare gréckeho kríža, v klasicistickom štýle. Oltárny obraz namaľoval Jozef Czauczik. Na Košickej ulici je pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda. Gréckokatolícky kostol sv. Anny je v mestskej časti Závada.

Nový kláštor minoritov a kostol sv. Ducha - v interiéri kostola sú celoplošné fresky. Ku kultúrno - historickým pamiatkam patrí stredoveké námestie, obklopuje ho vyše 60 meštianskych domov, s množstvom gotických a renesančných prvkov, mestské hradby so zachovanými dvoma vstupnými bránami, vežami a baštami, radnica s renesančnou vežou, klietka hanby - slúžila na trestanie ľahších deliktov, Dom Majstra Pavla - dnes múzeum, Thurzov dom - dnes sídlo Štátneho archívu, dom Brewerovej tlačiarne - dnes hotel Arkáda, Hainov, Mariášiho, Spillenbergov a Krupekov dom, budova divadla, Veľký a Malý župný dom.

Rekreačné zariadenia - prírodné podmienky mesta sú dôležitým faktorom cestovného ruchu. Levočské vrchy - vhodné na turistiku a cykloturistiku, Levočská dolina-možnosť kúpania a vodných športov na viacúčelovej vodnej nádrži s rozlohou 3000 m2, lyžiarske stredisko SKI v Závade, športová hala, zimný štadión, futbalový štadión.
Hospodárstvo
Okres Levoča patrí medzi 8 najzaostalejších regiónov v SR v ekonomickej oblasti. V roku 2003 bolo len 16 podnikateľských subjektov, ktoré zamestnávajú spolu 519 zamestnancov, čo je 29 % všetkých zamestnancov neverejného sektora. Najväčší útlm spôsobili problémy v podnikoch Levočské strojárne, Tatrasvit a Liehofrukt. Levočania za prácou cestujú do susedných okresov Spišská Nová Ves, Poprad a inde.

Levoča so svojími umeleckými a architektonickými skvostami je cieľom mnohých domácich aj zahraničných turistov. Úspešne sa prezentuje na Kultúrnom festivale "Dni Majstra Pavla" a Karpatskom remeselnom trhu.
M. č.: Levoča, Levočská Dolina, Levočské Lúky, Závada.
Späť