Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Valaská Belá

Základné údaje
Leží v J časti Strážovskej hornatiny na hornom toku potoka Belanka. Hornatinný až vrchovinný povrch chotára tvoria druhohorné horniny často s bralnými formami a kryštalické horniny. V hydrotermálnych žilách kryštalických hornín sa vyskytuje nepatrné množstvo striebra a olova. Obec bola založená na valašskom práve a spomína sa v r. 1324 pod názvom Belafelde, v r. 1364 ako Bella a v r. 1808 Valaska Bela. Patrila Újfalussyovcom, od r. 1427 Bossányiovcom, neskôr nitrianskemu biskupstvu, Rudnayovcom, Splényiovcom. V 16. stor. ju napádali páni Košeckého hradu. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohosp., chovali ovce, vyrábali súkno, metly, košíky a poľnohosp. náradie. Koncom 18. stor. v obci pracovali mlyny, súkennícka valcha a traja kováči. Muži sa zamestnávali podomovým sklárstvom a oknárstvom. V r. 1852 ich živnosť zvýhodnil cisársky patent. V r. 1856 zriadili pálenicu, v r. 1899 úverové a v r. 1911 potravinové družstvo. Súčasťou obce je sklárska osada Gápel, založená r. 1747 pod názvom Gapel. Patrila jezuitom z Trenčína, od r. 1773 správe náb. základiny v Opatovej nad Váhom. V r. 1791 v sklárni pracovali 3 pece a stupy na drvenie kameňa. Vyrábalo sa tu tabuľové a od r. 1857 aj fúkané sklo. V r. 1904 bola postavená nová skláreň a brusiareň. Vyrábalo sa duté, brúsené, ryté, zlátené a maľované sklo. V r. 1911 sa pece začali vykurovať plynom. Pri sklárni bol majer s mlynom a pílou. Osada do r. 1960 patrila pod obec Zliechov. Kultúrne pamiatky: rím. kat. kostol z r. 1800 klas. na mieste st. renesančného z r. 1572, po r. 1945 rozšírený bočnými loďami a neskorogot. plastika Madony zo zač. 16. stor., ktorá bola prenesená do Zliechova.
M. č.: Gápel, Matušíková, Stanáková, Studenec, Škrípov, Valaská Belá.
Späť