Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Pukanec

Základné údaje
Leží na úpätí Štiavnických vrchov, v najsevernejšom výbežku Ipeľskej pahorkatiny. Obec sa vyvinula z baníckej osady. Písomne sa spomína v r. 1075 (Baka). V 14. stor. získal Pukanec mestské výsady a stal sa slobodným kráľovským banským mestom, v 15. stor. sa stal členom Zväzu 7 stredoslovenských banských miest. V r. 1547 získal jarmočné právo. Rozvoj baníctva prerušili v 16. stor. turecké nájazdy. Po úpadku baníctva sa v 18. stor. Pukanec postupne stal poľnohosp. - remeselníckym mestečkom. V pol. 19. stor. sa obyvatelia zaoberali poľnohosp., vinohradníctvom, pálením liehu a boli rozvinuté remeslá. Ešte v pol. 20. stor. bola tu okrem Pozdišoviec najvýkonnejšia hrnčiarska výroba. V r. 1938 - 39 bol Pukanec sídlom okresu. Pukanec je popri bohatej histórii známy výrobou keramiky, kvalitným vínom a zachovanou ľudovou architektúrou. Jeho históriu dokumentuje Pamätná izba v budove obecného úradu. Jednou zo zaujímavostí obce sú štôlne bývalých baní, ktoré dnes patria medzi banské technické pamiatky.

Got. kostol sv. Mikuláša bisk. zo zač. 14. stor. bol neskorogot. upravený v r. 1506. Neskorobarok. stĺp sv. Trojice pochádza z 2. pol. 18. stor. Barok. - klas. radnica z pol. 18. stor. bola postavená na staršom jadre. V obci sa zachovali zvyšky mestských hradieb postavených v r. 1569 - 90.

V obci sa narodili: Karol Lányi 1812 -1856) historik; Pavel Ollík (1818 - 1890) publicista a Juraj Petrmann (1710 - 1792) náb. spisovateľ. V obci pôsobili: Martin Bujna (1845 - 1923) publicista, tu zomrel; Samuel Čerňanský (1759 - 1809) fyzik, prekladateľ; Samuel Kupčok (1850 - 1914), botanik.
M. č.: majere, pukanec.
Späť