Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Blatnica

Základné údaje
Obec leží na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry pri vyústení Gaderskej a Blatnickej doliny. K obci patrí bývalá osada, neskôr majer Sebeslavce. Najstaršie stopy ľudskej činnosti v Turci pochádzajú z blatnickej jaskyne Mažarná, ktorá bola osídlená od stredného eneolitu (2750 - 2250 r. pred n. l.). Pravdepodobne z toho obdobia pochádza aj hradište, obohnané valmi na Plešovici nad Blatnicou. Od mladšej doby bronzovej boli v chotári obce obývané jaskyne Mervová (nájdená bronzová ihlica) a Mažarná (keramika). Ľud púchovskej kultúry v laténskej dobe sídlil v chotári obce na hradiskách Plešovica, Stredná, Vlčie bralo a v nížinných sídliskách v častiach Sokolče, Dúpna a Konský diel. Najvzácnejší nález z obdobia veľkomoravského z konca 8. a začiatku 9. stor. je odhalená mohyla veľmoža s bohatou výbavou, patriacou k výstroju veľmoža a postroju jeho koňa (tzv. mikulčicko-blatnický typ). Prvá listinná zmienka o Blatnici je z r. 1252 v donácii pre premonštrátov v Kláštore pod Znievom. Prvý údaj o hrade Blatnica je v listine z r. 1323, ktorý bol kráľovským majetkom. Hrad bol obývaný do r. 1790. Koncom 70-tych r. 18. stor. sa v obci nachádzali dva panské mlyny a píla. Obec bola známa i remeselníctvom. V Blatnici sa varilo pivo už od 16. stor. V r. 1846 vznikla sporiteľňa. Obyvatelia sa zaoberali poľnohosp., prácou v lese, podomovým obchodom a prácou na dvoch miestnych veľkostatkoch. Počas SNP v chotári obce pôsobili partizánske skupiny Kuznecova, Jegorova a Zorkóciho. Nemci v októbri 1944 vypálil v obci 31 domov a popravili 6 partizánov. JRD bolo založené v r. 1949. Blatnica ako rekreačná oblasť má v súčasnosti rekreačné zariadenia na začiatku Gaderskej doliny. V Sebeslavciach sa nachádza i centrum výuky jazdy na koňoch. V obci sa nachádza materská a základná škola (1. až 4. roč.), budova obecného úradu, pošta a dom služieb. Sú tu dva prónaiovské kaštiele, jeden barokovo klasicistický z 1. pol. 18. stor. v r. 1785 rozšírený malým kruhovým portikom a druhý neskorobarokový z 2. tretiny 18. stor. Klasicistický ev. a. v. kostol bol postavený v r. 1785 - 1786, v r. 1815 doplnený vežou a r. 1838 rozšírený. Rím. kat. kostol sv. Andreja v Sebeslavciach bol pôvodne postavený v gotickom slohu v 14. stor., pri prestavbe začiatkom 19. stor. bol zmenšený a klasicisticky upravený. Blatnica je rodisko Matúša Dulu (1846 - 1926), politika, pôsobiskom Tobiaša Masníka a Martina Tarnóciho (obidvaja tu žili v 17. stor.), náboženských spisovateľov a žila a zomrela tu Izabela Textorisová (1866 - 1949) botanička a Maša Haľamová (1918-1995) - poetka .

Späť