Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Marianka

Základné údaje
Dejiny vlastnej obce sú spojené s pútnickým miestom, ktoré sa nachádza na jej východnej strane. Možno predpokladať, že to bola najskôr osada, ktorá vznikla z osadníkov na pavlínskych majetkoch a pravdepodobne aj z baníkov. Obec sa spomína v roku 1367, keď ju Ľudovít I. daroval ním založenému kláštoru paulínov. Po zrušení rehole patrila náboženskej základine. Začiatkom 19. storočia ju kúpil Alexander Schwarzenberg, neskôr Schaftgottsche, Wolkenstein, Stockau. Kláštor bol v 16. a 17. storočí sídlom generála rehole a strediskom paulínov v Uhorsku. Vyvinulo sa tu známe pútnické miesto. V 18. storočí je v obci doložený pivovar a bridlicové bane. V roku 1828 mala obec 110 domov a 798 obyvateľov. V súčasnosti má Marianka niečo menej ako 1000 obyvateľov. Historicky hodnoverné záznamy o pútnickom mieste možno doložiť od r. 1377, prvé legendy o pútnickom mieste sú známe od XVII. storočia. Na základe starších prameňov opisujú prvý zázrak a nájdenie sošky v rôznych variantoch: F. Grieskircher, P. Eggerer, L. Kummer, O. Kolenicz, P. Eszterházy, A. Jordánsky a iní. Alex Jordánsky vo svojej knihe z r. 1838 o mariánskych pútnických miestach v Uhorsku - "Krátky opis milostivých obrazov Blahoslavenej Panny Márie Božej, ktoré sa v kráľovstve uhorskom a v patriacich k nemu čiastkach a krajinách verejne sa ctia" - uvádza legendu, ktorú opísal knieža Pavel Eszterházy vo svojich knihách vydaných v r. 1690 a r. 1696: "...stalo sa roku 1330, že keď jeden slepý žobrák, ktorý sa vrúcne modlil v thálskom lese, počul hlas z neba, ktorý mu naznačil, že tam neďaleko je prameň, kde sa nachádza zázračný obraz. Ak by si vodou z tohto prameňa umyl oči, mal by hneď vidieť. Len čo si žobrák umyl oči touto vodou, otvorili sa mu a začal vidieť. Z prameňa vybral sošku Panny Márie, ktorá tam ležala, nechal zhotoviť drevený stĺp, postavil k nej svätý obraz Panny Márie, často sem chodieval a pred touto sochou sa vrúcne modlil".
Späť