Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Bernolákovo

Základné údaje
Leží v západnej časti Podunajskej nížiny na nive Malého Dunaja a Čiernej vody. Pri kaštieli rod. Esterházyovcov bola vybudovaná pôvodne baroková záhrada s parkom a rozsiahlym zverincom, ktorej rozkvet vrcholil okolo r. 1780. Staršie osídlenie lokality dokladajú nálezy neolitného sídliska s volútovou kultúrou, laténske sídliskové nálezy a Slovansko-avarské pohrebisko. Obec sa písomne spomína v r. 1209, kedy kráľ Ondrej II. daroval správcovi Šebešovi obec i panstvo Svätý Jur, ktorého súčasťou bola i obec Ceki (dnešné Bernolákovo). V r. 1216 sa uvádza ako Cheki. V tomto období boli na území dnešného Bernolákova dve osady Cheki a Lužnica. Tieto sa neskôr spojili a postupne sa menil i názov obce: Checlez, Czeklis, Čeklís, Bernolákovo (1948). V r. 1290 sú doložené vinice, v r. 1342 tunajší hrad (zanikol v 15. stor., dnes sa na jeho mieste týči štýlovo postavená vodárenská veža). Začiatkom 16. stor. mal obecný úrad v pečati tri ľalie, vtedy sa používalo i krátkodobé pomenovanie DREI LILIEN STADT (trojľaliové mesto). Viac ráz zmenilo majiteľov, v 16. stor. bolo súčasťou panstva Šintava. V r. 1523 dostala obec prvú výsadnú listinu, no na mestečko sa vyvinula až v 17. stor., keď získala trhové a jarmočné právo. V erbe malo sv. Štefana. V 18. stor. sa spomína cech čižmárov a hrnčiarov. V r. 1714 - 1722 tu dal gróf Jozef Esterházy postaviť barokový kaštieľ. V r. 1766 Mária Terézia zriadila manufaktúru, ktorá bola druhou najväčšou kartúnkou na Slovensku (pracovala do r. 1772). Po rozdelení panstva Šintava sa tunajší kaštieľ stal sídlom panstva Čeklís. Panstvo tu malo rozsiahly majer s chovom oviec. Od 18. stor. bola v Bernolákove stanica dostavníkovej pošty medzi Bratislavou a Blatným. Od novembra 1938 do marca 1939 bolo Bernolákovo pripojené k Maďarsku. Väčší rozvoj obce nastal po ukončení 2. svet. vojny. Vybudovali sa nové štvrte, služby, podniky (Kovodružstvo, Strojstav, Závody organických hnojív atď.). V súčasnosti je Bernolákovo dynamicky sa rozvíjajúcou obcou s veľkou perspektívou do budúcnosti. Schválením Smerného územného plánu v r. 1995 sa vytvorili podmienky pre výstavbu rodinných domov v nových oblastiach obce a súčasne bola vyčlenená aj oblasť pre podnikateľské aktivity, ktoré by sa mali sústrediť pri štátnej ceste Bratislava - Senec. Výstavba čistiarne odpadových vôd prispela značne k ochrane životného prostredia. Významnou aktivitou v obci je výstavba Areálu voľného času, spojená s realizáciou golfového ihriska a s ďalšími aktivitami, ako sú tenisové ihriská, jazdecký klub, resp. po ukončení regulácie toku Čiernej Vody kajakový klub.

Miestna časť Monar - osada sa spomína v r. 1214 (Monor, altera villa Monor). V obci sa nachádza barokový kaštieľ (význam. archit. pamiatka), postavený v r. 1714 - 22, v pol. 18. stor. bol upravený J. Fellnerom, v r. 1911 po požiari obnovený a v r. 1945 opravený. V jeho parku je situovaná barok. kaplnka sv. Anny z pol. 18. stor. Kostol sv. Štefana kráľa, pôv. got. zo zač. 14. stor., bol upravený v r. 1764 a 1773, rozšírený na zač. 20. stor. Barok. - klas. mariánsky stĺp z r. 1750 - 60 je pravdepodobne dielom Ľ. Godeho. Pred kat. farou, v ktorej pôsobil, je situovaný pomník Antona Bernoláka (1762 - 1813), jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny.
Späť