Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Veľké Uherce

Základné údaje
Leží na S úpätí pohoria Tribeč na styku s J cípom Hornonitrianskej kotliny pozdĺž ľavostranného prítoku Nitry. Na blízkom vrchu Michalov stál včasnofeudálny hrad, na ktorom sídlil kráľovský špán. Tento hrad si udržal svoje postavenie aj v 12. stor. Po postavení hradu Hrušov v 13. stor. stratil Michalov svoj význam a postupne zanikol. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1274 ako Vgrych v listine Ladislava IV., ktorou daroval tento majetok Štefanovi Čákovi. R. 1351 ich Ľudovít Veľký daroval šľachticom Mikulášovi a Štefanovi z Baračky. Baračkajovci koncom stor. vymreli. Závetom poručili kláštoru paulínov na Veľkom Poli mlyn v Uherciach, panstvo Veľké Uherce zdedili spríbuznení Bossányiovci. Neskôr boli vlastníkmi aj Révayovci a Majláthovci. Michal Bossányi tu začiatkom 17. stor. postavil veľký renesančný kaštieľ, ktorý je dodnes dominantou obce. Pre jeho veľkosť sa tu často konávali stoličné kongregácie Tekovskej stolice. V r. 1622 boli Veľké Uherce spustošené Turkami. Koncom 18. stor. sa časť obce dostala do vlastníctva Hunyadyovcom, časť Bacskádyovcom z Baštína. R. 1865 kúpil panstvo Topoľčianky Michal Thonet (od Keglevicha) a v r. 1867 tu začal výrobu polotovarov (ohýbané tyče) na výrobu svetoznámeho thonnetovského nábytku, neskôr aj kompletné výrobky stoličiek a vešiakov. Počas SNP bolo v obci veliteľstvo povstaleckých jednotiek, ktoré viedlo obranu Baťovian. Z obce pochádzal Albín Grznár (1909-1944) organizátor partizánskeho hnutia na hornej Nitre. V súčasnosti má obec vybudovanú kompletnú infraštruktúru, občiansku vybavenosť (škola, materská škola, zdravotné stredisko, pošta). Možnosti letnej turistiky a rekreácie pri vodnej nádrži v katastri obce. V obci je kaštieľ prestavaný v romantickom neogotickom slohu z časti pôvodného prízemia. Park pozostáva z pravidelných častí v okolí kaštieľa a z voľnej krajinárskej úpravy v ostatných priestoroch. Na V od obce sú stopy po protitureckej pevnosti, ktorú začali stavať zač. 17. stor. Baračkajovci. Z jej materiálu postavili Thonetovci r. 1865 svoju továreň. Kostol je pôvodne gotický z r. 1332, renesančne bol upravený r. 1669, keď bola pristavaná aj bočná kaplnka. V obci pôsobí Združenie technických športov, v areáli športovo-technických činností AMK sa poriadajú ME a MS v motokrose a raketomodelárske súťaže. Pôsobí tu aj v zahraničí známa dychová hudba UHERČANKA.

Späť