Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Šaľa

Základné údaje
Hospodárske a administratívne centrum regiónu na dolnom toku Váhu.
Geografia

Šaľa leží v Podunajskej nížine, na nízkom poriečnom vale, na oboch brehoch rieky Váh. Rozkladá sa na úrodnej nížine, kde sa nachádzajú hrubé nánosy riečnych štrkov, pieskov a povodňových hlín. Má lužné a nivné pôdy. Mesto leží v geotermálnej oblasti. Pôdno-klimatické podmienky, t. j. vysoká kvalita pôdy a značný rozsah vybudovaných závlah vytvárajú dobré podmienky pre vysokú produktivitu poľnohosp. výroby. V okolí mesta sa nachádzajú lužné lesy len pri Váhu, inak je celý región odlesnený. V Šali sa nachádza chránený strom lipa malolistá s vekom vyše 200 rokov.

V chotári obce sa vyskytuje najmä drobná a čierna zver. Na území mesta je aj bažantnica, ktorá siaha až do chotára Selíc.
História
Počiatky osídlenia územia dnešného mesta siahajú do praveku. Do učebníc dejepisu sa mesto zapísalo nálezom lebky neandertálca, ktorej vek sa odhaduje na 45 - 60 tisíc rokov. Na území dnešného priemyselného kombinátu Dusla, ako aj vo Veči bolo odkryté množstvo archeologických nálezov, ktoré dokazujú osídlenie územia dnešného mesta v dobe kamennej, bronzovej, ako aj v čase sťahovania národov.

Prvá písomná správa, ktorá sa vzťahuje na dnešný kataster mesta, pochádza z r. 1002. Štefan I., uhorský kráľ územie Wag daroval Panonhalmskému benediktínskemu opátstvu. Do niekdajšieho územia pod týmto názvom, okrem dnešných Diakoviec, zahrňujeme aj časť územia dnešného mesta. Šaľa mala aj v stredoveku výhodnú polohu, ležala na križovatke ciest a tunajší priechod cez Váh predurčil mestu centrálne postavenie. Od r. 1252 Šaľa patrila do majetku Turčianskeho premonštrátskeho rádu. Začiatkom 16. stor. dostalo mesto od predstaviteľa tohto rádu svoje prvé výsady. V čase tureckých nájazdov od r. 1529 si obyvatelia veľa vytrpeli. V r. 1536 kráľ Ferdinand I. potvrdil niekdajšie výsady udelené zemepánom. Panovník usadil do mesta vedenie svojho riečneho vojska, ktorému udelil osobitné výsady a peňažnú rentu. V meste sa už v 16. stor. konali trhy a od r. 1586 sa dostalo do majetku jezuitov, ktorí tu vybudovali svoje sídlo. Priaznivý vývoj mesta bol prerušený vojenskými udalosťami protihabsburského povstania vojskami Štefana Bocskaya v r. 1605. Na lepšie časy svitlo mestu opäť po r. 1610, keď jeho pôvodné výsady boli opätovne potvrdené panovníkom. Po páde Nových Zámkov sa územie mesta na kratšiu dobu dostalo pod tureckú nadvládu. Cisár Leopold I. nariadil v r. 1665 vybudovať vojenskú pevnosť. Prvá takáto pevnosť stála pri Váhu. Táto však bola zničená vodou rieky a bola znovu vybudovaná v priestoroch dnešného renesančného kaštieľa. Po oslobodení Nových Zámkov aj pre Šaľu sa začal nový hospodársky rozvoj, zemepánske a panovnícke výsady zabezpečovali dosídľovanie mesta. Keďže udalosti povstania Františka II. Rákócziho sa taktiež dotkli mesta, výraznejší hospodársky rozmach sa začal až po r. 1711. Do mesta boli dosídlení noví obyvatelia z iných majetkov zemepána, ktorým od prvej polovice 17. stor. bola Trnavská univerzita. Po zrušení jezuitského rádu mesto a k nemu patriace panstvo sa dostali do majetku Kráľovskej komory, ktorá vybudovala v meste svoje významné hospodárske centrum. V 19. stor. najmä po potlačení revolúcie v r. 1848 - 1849 sa Šaľa vyvíjala ako administratívne centrum Slúžnovského úradu Nitrianskej župy. V meste vznikli nové inštitúcie a došlo k výraznému rozvoju aj kultúrneho života.
Po vzniku ČSR aj v zmysle nového územnosprávneho členenia si Šaľa udržala svoje postavenie okresného centra. V období od 2. 11. 1938 patrila k Maďarsku, no jej postavenie ako okresného mesta zostalo naďalej zachované. V povojnovom období v rámci ČSR svoje postavenie si zachovala do r. 1960. Sídlom okresu sa opäť stala až v r. 1996. V Šali sa narodili, žili a pracovali významné osobnosti ako Peter Pázmány, ktorého meno je spojené s výstavbou renesančného kaštieľa a ktorý mal vybudované letné sídlo v Šali v čase, keď zastával funkciu ostrihomského arcibiskupa. Osobnosťou svetového formátu je aj Ján Feketeházy (1842 - 1927), svetoznámy konštruktér mostov, ktorý projektoval a spoluprojektoval najmä železničné a cestné mosty v druhej polovici 19. stor. Medzi jeho známe stavby patril cestný most v Segedíne, bol spoluautorom aj mostu cisára Františka Jozefa (dnes most Slobody) v Budapešti. V medzivojnovom období v meste žil a pôsobil Jozef Miskovics Sellyei, ľudový spisovateľ, ktorého poviedky okrem zábavy poskytujú aj obraz doby, v ktorej vznikli. Dotvárajú obraz celého regiónu.
Demografia

Šaľa patrí medzi mestá, ktoré už v stredoveku disponovali výrazným počtom obyvateľov. V r. 1570 tu žilo 79 sedliackych, 88 želiarskych a 19 podželiarskych rodín. Obyvatelia mestečka sa v ranom stredoveku zaoberali najmä rybolovom, ale už v 13. stor. máme správu o remeselníkoch. V 16. stor. okrem poľnohosp. sa obyvatelia mestečka zaoberali aj remeselníckou výrobou. Podľa niektorých údajov koncom 16. stor. bolo v meste až 50 krajčírov a aj počet obuvníkov bol vysoký. Ešte výraznejšiu remeselnú výrobu zaznamenávame v 17. stor. V rámci poľnohosp. výroby okrem pestovania rôznych plodín bol rozšírený aj chov hovädzieho dobytka a chov oviec.

Charakter mesta sa zmenil najmä po r. 1958, po postavení chemického kombinátu. Dnes je prevažná väčšina obyvateľov zamestnaná v priemysle a službách. Hustota obyvateľstva v súčasnosti dosahuje 562 osôb na km2. 79,7 % obyvateľstva tvoria príslušníci slovenskej, 17,9 % maďarskej, 0,7 % českej a 0,4 % rómskej národnosti.
Školstvo
Dejiny školstva v meste siahajú hlboko do stredoveku, už v r. 1598 bolo sem premiestnené jezuitské kolégium z Kláštora pod Znievom. V tomto kolégiu pôsobili nielen významní predstavitelia humanistickej kultúry, ale prostredníctvom svojich študentov ovplyvnilo kultúrne dianie v Uhorsku začiatkom 17. stor. V niektorých rokoch v kolégiu študovalo vyše 400 študentov. Známa bola aj vynikajúca knižnica tejto inštitúcie.

V súčasnosti sa v meste Šaľa nachádza 6 základných a 5 stredných škôl. Tradíciu má najmä Stredné odborné učilište poľnohosp., ktoré si v r. 2004 pripomenulo 100. výročie vzniku.
Pamätihodnosti
Medzi najvzácnejšie pamätihodnosti mesta patrí renesančný kaštieľ, ktorý bol vybudovaný na starších základoch začiatkom 17. stor. V druhej polovici 17. stor. bol prestavaný na pevnosť. Už od konca 18. stor. v jeho priestoroch bol umiestnený aj archív. V súčasnosti je sídlom štátneho archívu.

Kostol sv. Margity antioch. bol postavený v rokoch 1828 na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný najneskôr v 16. stor. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwarz.

Dom ľudového bývania pochádza z 18. stor. Prešiel viacerými prestavbami. Je zaujímavý najmä svojou konštrukciou. Valová strecha je pokrytá trstinou. Steny majú konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré sú vypletené vŕbovým prútím. Pletenú kostru obhádzali blatom premiešaným s plevami a túto zmes nanášali po vrstvách tak, aby sa vytvorili 60 - 70 cm široké múry. Dnes sú značne narušené a nahradené surovými tehlami. Predmety vystavené v ľudovom dome pochádzajú zo Šale a okolia, najmä z Diakoviec a Kráľovej nad Váhom.

Súsošie sv. Trojice bolo postavené v r. 1895 z vďaky, že guľový blesk, ktorý zasiahol veže miestneho kostola, nespôsobil škody na ľudských životoch. Dnes je dominantou hlavného námestia v meste. Súsošie je dielom miestneho majstra J. Múdreho. V r. 1974 bolo autohaváriou zničené a o jeho obnovenie sa v r. 1992 zaslúžili Juraj Szabó a Imrich Szatmár.

Neskorobarokový kostol vo Veči bol postavený v r. 1725 a rozšírený začiatkom 19. stor.

Kaplnka rodiny Feketeházy na miestnom cintoríne bola postavená v r. 1892. Pochovaní sú v nej príslušníci rodiny Fekete a Feketeházy, otec známeho konštruktéra Jánosa Feketeházyho.

Socha sv. Juraja pochádza z 19. stor. Zobrazuje sv. Juraja bojujúceho s drakom. Je prácou miestneho umelca. Stojí na Hlavnej ulici pred budovou mestskej knižnice.

Socha sv. Jána Nepomuckého pravdepodobne pochádza z 18. stor. Bola umiestnená pred kostolom. V súčasnosti je nahradená kópiou, keďže originál je z dôvodu zvýšenej ochrany umiestnený v budove renesančného kaštieľa. Autor sochy je neznámy.

Socha sv. Vendelína bola postavená v r. 1844 s pomocou rodiny Jozefa Feketeho a jeho manželky. Sv. Vendelín ako ochranca pastierov je zobrazený v pastierskom odeve.

Budova obvodného úradu bola pôvodne postavená pre účely okresného úradu v r. 1935 M. M. Harmincom, známym staviteľom. Je ukážkou stavieb pre úradné účely v medzivojnovom období.
Kultúra
Významné miesto v kultúrnom živote Šale zohráva Mestské kultúrne stredisko s Domom kultúry, amfiteátrom a Spoločenským domom vo Veči, a kultúrnym strediskom Večierka a mestskou knižnicou. Svojou kultúrnou aktivitou vyniká aj v meste pôsobiaci štátny archív, ktorý každoročne organizuje výstavy archívnych dokumentov. V Šali sa organizujú celoslovenské podujatia ako Šaliansky Maťko, Zlatá priadka Majstrovská Slovenska a Slovenský pohár v modernom tanci. Základná umelecká škola je známa svojimi recitálmi operných sólistov a koncertmi. Mestské kultúrne stredisko každý rok poriada etno-festival Colourfest a medzinárodný festival filmu a hudby Mediawave. Stále obľúbenejším sa stáva aj Jarmok tradičných remesiel..

Športový život v meste sa koncentruje najmä na hádzanú, futbal. Hádzanárky sú majsterkami Slovenska. V súčasnosti futbalový klub mesta hrá 2. národnú ligu. Pracujú tu aj oddiely ľahkej atletiky, ľadového hokeja, potápači, kulturistika, karate. Zastúpená je aj kanoistika, tenis, šach a športová streľba. Jazdecký šport sa intenzívne rozvíja na poľnohosp. učilišti. Pre športovú a rekreačnú činnosť sú vytvorené dobré podmienky. Mesto má vlastný futbalový, hádzanársky a hokejový štadión, strelnicu, minigolfové ihrisko a kolkáreň. Pre vodné športy je k dispozícii krytá plaváreň.
Hospodárstvo
Nosným pilierom priemyselnej výroby mesta je chemický priemysel, jeho činnosť je zameraná na spracovanie zemného plynu, ktorý je základnou surovinou pre výrobu amoniaku. Vyrábajú sa tu aj dusíkaté hnojivá. V chemickom priemysle pracuje približne 3000 zamestnancov. V meste sú silne zastúpené aj súkromné firmy, ktoré sa zaoberajú výrobou meracej techniky, softvéru, šitím odevov a spodnej bielizne. V meste sú zastúpení aj zahraniční investori.
Infraštruktúra
Mesto Šaľa má výhodnú polohu. Leží na hlavnej železničnej trase, ktorá spája Bratislavu s Budapešťou. Cez mesto prechádzajú dôležité cesty. Mesto má aj nákladný prístav na rieke Váh. V blízkosti mesta sa nachádza vodná elektráreň Kráľová o výrobnej kapacite 20 MW. V meste je vybudovaná verejná kanalizácia. Z každej strany rieky Váh je samostatný kanalizačný systém ukončený čističkou odpadových vôd. Sú tu zastúpené všetky väčšie peňažné ústavy a niektoré veľké obchodné reťazce. Aj v posledných rokoch prebieha dynamický rozvoj bytoviek ako aj rodinných domov. V meste je nemocnica s poliklinikou, dom opatrovateľskej služby a domovy dôchodcov.

Do rozvojového plánu mesta je zaradené rozšírenie čističky odpadových vôd. Táto investícia bude financovaná z európskych fondov a bude slúžiť pre celý región. Plánuje sa aj rozšírenie pešej zóny v centre mesta a vybudovanie cyklistickej trasy.
Zahranièné vzahy
Mesto má dlhoročné družobné vzťahy s mestami Kuhmo vo Fínsku a Oroszlány v Maďarsku, ukrajinským Mogilev Podolskij, Telčom v Čechách a poľským mestom Końskie. Družobné vzťahy sa prejavujú najmä výmenou tanečných a speváckych súborov, výmenou odborníkov z rôznych oblastí kultúry a verejného života.
M. č.: hetméň, šaľa, veča.
Späť