Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Pozdišovce

Základné údaje
Obec leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny v nadm. výške okolo 122 m. Chotár tvoria menej odolné vrstvy ílov, pieskovca, tufitov a štrkov. Najmladšie vrstvy sú sladkovodnými usadeninami tzv. pozdišovskej formácie s prímesami niekoľkých druhov ílov a prikrytými naviatou sprašou, využiteľnými ako vynikajúca keramická surovina. Archeologické výskumy potvrdili existenciu človeka v chotári Pozdišovce už v období neolitu (5. až 4. tisícročie p. n. l.). V období eneolitu (4. až 2. tisícročie p. n. l.) obýval toto územie ľud východoslovenských mohýl. Dôkazom o pobyte človeka na území Pozdišoviec v dobe rímskej (1. až 4. stor. n. l.) je nájdená minca rímskeho cisára Theodocia II. O dobe príchodu Slovanov na územie obce nie je nič známe, avšak názov Pozdišovce svedčí o starobylom slovanskom pôvode obce. Je odvodená z osobného mena Pozdiš, ktoré sa v úradných listinách uvádza v podobe Pazdics (1315), Pazdych (1335), Pazdich, Pozdig, Pozdissowcze.

Prvou písomnou zmienkou o obci je darovacia listina z r. 1315, ktorou daroval Peter Pazdics svoje majetky Michalovi z rodu Ákošovcov. Písomne je doložený hrad z r. 1365. V časti zvanej Hradišče pri potoku Duša ešte sa dajú rozoznať pozostatky hradnej priekopy a opevnenia hradu. Patrili miestnym šľachticom aj príslušníkom iných rodov. Z polovice 16. stor. pochádza tamojší kaštieľ. Od r. 1640 patrilo pozdišovské panstvo Petrovi Szirmayovi. Sídlom rodiny bol kaštieľ. Potomkovia tejto rodiny žili v Pozdišovciach až do vzniku ČSR. V r. 1676 až 1710 obyvatelia obce čelili moru, obec vydrancovali proticisárski povstalci, nájazdy Turkov a živelné pohromy. V r. 1600 bolo v Pozdišovciach 32 poddanských domov, kaštieľ, kostol, fara a škola. Časť tamojších poddanských rodín sa venovala hrnčiarstvu. Neskôr poddanských obyv. aj domov ubúdalo. V r. 1715 v Pozdišovciach hospodárilo 8 poddanských domácností, v r. 1720 už 12 domácností. Nepretržite tam žilo niekoľko domácností zemanov. V r. 1828 bolo v obci 157 domov a 1182 obyv., ktorí sa zaoberali poľnohosp. a hrnčiarstvom. V obci žila gr. kat., rím. kat., ev. a od 19. stor. aj izraelitská komunita. Prvý kostol v obci bol postavený evanjelický kostol v 17. stor. v gotickom slohu, pravdepodobne na mieste rím. kat. kostola spred 14. stor. Židovská náboženská obec mala vlastný cintorín a synagógu. Ďalšou pamätihodnosťou obce je kaštieľ z r. 1648, ktorý bol začiatkom 19. stor. prestavaný v klasicistickom slohu so szirmaiovským erbom nad kamenným portálom, klasicistická na cintoríne pohrebná kaplnka z 19. stor., gr. kat. kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho z r. 1927, významná technická pamiatka mlyn a v sakristii ev. kostola kamenné poprsie Jána Ámosa Komenského, ako pripomienka na jeho návštevu medzi rokmi 1650 až 1654. V obci pôsobili opát Jakub Martinovič, jeden z vodcov povstania uhorských jakobínov, významný slovenský spisovateľ Jonáš Záborský, štúrovec a matičiar, národný buditeľ a hudobník Karol Samuel Seredai a dramatik a spisovateľ Július Barč, ktorý tu pôsobil v r. 1935 až 1942 ako miestny farár. V r. 1993 bol vysvätený dom smútku a 2. 10. 1994 bol vysvätený pravoslávny kostol Premenenia Pána.
Späť