Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Leopoldov

Základné údaje
Mesto Leopoldov leží v južnej časti považského výbežku Podunajskej nížiny na širokej nive medzi Váhom a Dudváhom. Stred mesta leží vo výške 143 m n. m., chotár mesta dosahuje výšku 139 - 145 m n. m.
História
Počiatky Leopoldova sú spojené s rozhodnutím cisára Leopolda I. (1640 - 1705) postaviť pri Hlohovci protitureckú pevnosť. Pevnosť Leopoldov postavili v r. 1665 - 1669. V jej blízkosti stavitelia, remeselníci a robotníci, ktorí pevnosť stavali, založili obec, ktorá sa v prameňoch vyskytuje pod týmito názvami: v r. 1664 Ujvároska, v r. 1670 Leopoldopolis, v r. 1773 Uj - Varoska, Leopold - Neüstadl, Mestaczko, v r. 1786 Mestečko. V roku 1948 bola k obci Mestečko pričlenená osada Leopoldov pri pevnosti. Tým vznikla administratívna jednotka s názvom Leopoldov. V r. 1970 sa Leopoldov stal mestom. Dejiny Mestečka boli vždy úzko späté s pevnosťou Leopoldov. Bezprostrednou príčinou vzniku pevnosti Leopoldov bolo obsadenie pevnosti Nové Zámky Turkami v r. 1663. V mierovej zmluve uzavretej v r. 1664 vo Vasvári medzi Turkami a Habsburgovcami bolo i ustanovenie o tom, že cisár si namiesto dobytých Nových Zámkov môže postaviť novú pevnosť na Turkami neobsadenom území Uhorska. Nová pevnosť bola postavená na pravom brehu Váhu oproti Hlohovcu. Pevnosť pomenovali Leopoldov - na počesť cisára Leopolda I. Vzorom pri jej výstavbe boli talianska pevnosť Palmanova a pevnosť Nové Zámky. Základný kameň pevnosti bol slávnostne položený 19. 9. 1665, jej stavba sa skončila v r. 1669. Hlavným staviteľom bol najskôr Ján Melicher Arigsperger a po ňom Ján Unger. Pevnosť, ktorá zaberala plochu 56 hektárov, mala hviezdicovitý tvar a obklopovali ju priekopy naplnené vodou z Váhu. Hoci bola postavená na ochranu proti Turkom, nezohrala vážnejšiu úlohu v protitureckých bojoch. Iba v r. 1671 odohnali vojaci z Leopoldova menšiu skupinu Turkov, chystajúcich sa strhnúť most cez Váh pri Hlohovci. Pevnosť zažila prvé obliehanie v dobe povstania Imricha Thökölyho a útokom povstalcov sa úspešne ubránila. Veliteľom pevnosti bol vtedy Ján Viliam Zinzendorf (1679 - 1683). V r. 1703 - 1706 bola pevnosť obliehaná povstaleckými vojskami Františka Rákocziho II., a opäť sa ubránila. Tomuto obliehaniu vďačí Leopoldov za to, že sa stal jedným z nemnohých miest na území Slovenska, kde sa razili mince. Vtedajší veliteľ pevnosti Ferdinand Karol Schwarzenau dal v dôsledku nedostatku peňazí na vyplácanie žoldu raziť v r. 1705 núdzové peniaze. Boli to medené poltury, ktoré platili len v pevnosti. Istú úlohu zohrala pevnosť ešte v revolučných rokoch 1848 - 1849, kedy ju obliehali cisárske vojská, ktorým velil Baltazár Šimunič. Ani vtedy nebola dobytá. Uhorská posádka pevnosti, ktorej velil Koloman Ordódy, dňa 2. 2. 1849 kapitulovala. V roku 1855 bolo na základe cisárskeho dekrétu rozhodnuté, aby sa pevnosť premenila na trestnicu, čím definitívne zanikol jej vojenský význam. Ako trestnica slúži dodnes.
Hospodárstvo
Obyvatelia obce Mestečko sa živili remeslami, ale i poľnohosp. Z remeselníkov boli zastúpené tieto profesie: kováč, mäsiar, čižmár, kamenár, pekár, mlynár, murár, stolár, debnár, tkáč, krajčír, obuvník. Tkáči si vytvorili i samostatný cech. Časť obyvateľstva sa venovala i obchodu a povozníctvu. Pred 1. svetovou vojnou vznikol v Mestečku liehovar. Od r. 1876 existuje v Leopoldove železnica a Leopoldov je dodnes významným železničným uzlom. Ako zaujímavosť možno uviesť, že železničná stanica síce bola vždy v katastri Mestečka, ale jej názov bol odvodený od názvu pevnosti - maďarsky Lipótvár, slovensky Leopoldov.
Pamätihodnosti
Z pamiatok Leopoldova treba okrem pevnosti spomenúť aspoň pôvodne barokový katolícky kostol sv. Ignáca postavený na začiatku 18. stor. a pranier z r. 1678.
Demografia
Vývoj počtu obyvateľstva sa dá sledovať od r. 1787: v r. 1787 tu žilo 405 obyvateľov, v r. 1900 1907, v r. 1970 3433.
Späť