Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Rimavská Sobota

Základné údaje
Okresné sídlo, administratívne stredisko bývalej Gemersko-malohontskej župy.
Geografia
Leží v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Rimavy. Chotár na rovine a pahorkatine tvoria treťohorné piesčité sliene, ílovce a pieskovce, na nive pokryté riečnymi uloženinami, na pahorkatine sprašovými hlinami. Rimavská Sobota patrí do teplej a mierne suchej oblasti. Na pahorkatine prevládajú hnedozemné a illimerizované pôdy, v sev. časti často oglejené, na nive lužné a nivné pôdy. Fytograficky patrí do oblasti panónskej kveteny s podoblasťou matranskej suchomilnej kveteny. Z pôvodných teplomilných cerových dúbrav, dubohrabín a lužných lesov zostali len malé zvyšky, prevládajú agáčiny. Živočíšstvo začleňujeme do stepnej oblasti. V rieke Rimave žije vydra riečna a v jej okolí divé kačice. V lesoch najmä muflón a jariabok. Od 1952 je na ploche 3,53 ha štátna prírodná rezervácia Kurinec s hniezdišťom krakle belasej. Prírodná rezervácia Pokoradzské jazierka. V centre mesta je vyhlásená mestská pamiatková zóna.
História

Územie mesta bolo osídlené už v praveku. Hromadné nálezy bronzových predmetov so svojráznou industriou dokazuje osídlenie najmä v mladšej dobe bronzovej a halštatskej. Z viacerých náznakov možno predpokladať, že prevažne roľnícke slovanské obyvateľstvo sa v oblasti Rimavskej Soboty udomácnilo v 7. - 8. stor. Obec sa vyvinula na starom sídlisku, ktoré bolo v 12. stor. trhovým strediskom. Pri kostole sv. Jána sa konali pravidelné sobotné trhy. Staré názvy mesta: 1270 Rymos Zumbota; 1321 Ryma Zumbath; 1387 Rymaszombatya; 1773 Rimavská Sobota; 1786 Rimavská Sobota; maď. Rimaszombat. Prvý dosiaľ známy záznam o Rimavskej Sobote pochádza z roku 1270 v súvislosti s výsadami udelenými kolonistom v Rimavskej Bani. Bola sídlom župy a pravdepodobne aj sídlom správy majetkov kaločského arcibiskupstva v údolí rieky Rimava. Pomenovanie získala od konania sobotských trhov a prímenie od rieky Rimava. Novým vlastníkom Rimavskej Soboty sa v r. 1334 stal Tomáš Szécsényi (v tom čase vojvoda a solnocký župan), získal ju spolu s okolitými dedinami od kaločského arcibiskupa výmenou za svoje majetky v Báčskej a Sriemskej stolici. Na základe žiadosti vojvodu Tomáša vydal kráľ Karol Róbert v roku 1335 Rimavskej Sobote privilegiálnu listinu, ktorou jej udelil budínske mestské právo. V roku 1387 navštívil Rimavskú Sobotu kráľ Žigmund Luxemburský. Pri tejto príležitosti jej daroval erb, ktorý tvorí na striebornom štíte čierna orlica s červenou zbrojou (zobák, jazyk, pazúry). Roku 1441 Rimavskú Sobotu ovládol Ján Jiskra z Brandýsa. Po uzavretí mieru medzi Jiskrom a Huňadym v roku 1462 sa pravdepodobne niektoré české rodiny usadili neďaleko Rimavskej Soboty a vytvorili obec Tomášovú, dnes súčasť mesta. Vymretím rodu vojvodu Tomáša prešla v roku 1474 Rimavská Sobota do vlastníctva Lossonczyovcov a Gutty Országhovcov. Po vymretí týchto rodov sa stali pánmi Rimavskej Soboty Forgáchovci a Koháryovci, od ktorých sa mesto postupne vykúpilo v druhej polovici 15. stor. V prvej polovici 15. stor. začali vznikať prvé cechy - kožušnícky, mäsiarsky. V nasledujúcich desaťročiach pribudli ďalšie cechy. Pozoruhodné boli najmä cech zlatníkov, kováčov, sedlárov, remenárov, zámočníkov, brusičov a debnárov. V roku 1506 zachvátil Rimavskú Sobotu zničujúci požiar. V rámci nasledujúcej obnovy dostalo rimavskosobotské námestie štvorcový tvar a k nemu priliehajúcu sústavu ulíc. Sľubný vývoj Rimavskej Soboty prekazil vpád Turkov. R. 1554-1593 bola sídlom nahije (okresu) začleneného do Fiľakovského sandžaku. Druhé obdobie tureckej nadvlády bolo v roku 1596 a trvalo až do roku 1686. V 17. stor. prešlo Rimavskou Sobotou niekoľko výprav protihabsburgských povstalcov. Táborilo tu vojsko Gabriela Bethlena (1626) a Juraja Rákócziho (1645). V 17. stor. sa stala centrom politického, neskôr tiež správnym centrom Malohontského dištriktu. Po szatmárskom mieri roku 1711 nastalo obdobie hospodárskeho rozvoja, Rimavská Sobota sa stala slobodným mestom. Kráľ Karol III. jej formou privilégia potvrdil právo na výčap pálenky (1725), právo meča (1735) a ďalšie výsady. Remeselnú výrobu ovládli cechy. Koncom 17. stor. tu bolo 19 remeselníckych cechov, v roku 1715 už 119 a do roku 1828 stúpol ich počet na 308 remeselníckych dielní. Najznámejší boli súkenníci. Špeciálnym remeslom, ktoré sa inde na Slovensku nevyskytovalo, boli čútoráši, čižmári, ševci, krajčíri a iní. Rimavská Sobota sa v roku 1747 vykúpila z poddanskej závislosti od Forgáchovcov a v 90. rokoch 18. stor. aj od Koháryovcov. V čase jozefínskej reformy verejnej správy sa Rimavská Sobota stala sídlom prvej Gemersko-malohontskej stolice. R. 1883-1922 bola sídlom Gemersko-malohontskej župy. V roku 1831 zachvátila Rimavskú Sobotu epidémia cholery. R. 1828 mala 8 027 obyvateľov, ktorí žili v 1000 domoch. Zaoberali sa prevažne remeslami a obchodom. V r. 1938 - 45 bolo mesto pripojené k Maďarsku. Rimavská Sobota bola oslobodená 21. decembra 1944.
Demografia
Obyvateľstvo sa zaoberalo cechovou výrobou a obchodovaním na týždenných trhoch a jarmokoch, ktorých tradícia siaha asi do 11. stor. Na rimavskosobotských jarmokoch sa obchodovalo najmä s obilím, vínom, tabakom, dobytkom, koňmi. O mimoriadnom význame obchodu v hospodárskom živote Rimavskej Soboty svedčí aj existencia kupeckého cechu. Boli tu aj 3 mlyny, pivovar, 5 válch. V polovici 19. stor. žilo mesto vo vychodených koľajách. Vznikol tu len nepatrný priemysel. Začiatkom 20. stor. vznikla konzerváreň (1902), ktorá predznamenala začiatok potravinárskeho priemyslu. Za I. ČSR zostala Rimavská Sobota mestom maloživnostníkov a roľníkov. V roku 1920 tu bol postavený aj nový obchodný mlyn. V r. 1948 vznikol závod Gemerské mliekárne. V roku 1869 mala 7093 obyvateľov, 1890 - 7 828, 1910 - 9166, 1950 - 10664, 1980 - 19205, 1991 - 24771 a v roku 2001 mala Rimavská Sobota 25028 obyvateľov.
Kultúra
Najstaršia správa o škole je z 1542, r. 1560 sa spomína Kalvínska škola, ktorá bola 1771-1783 postupne zrušená a 1801 obnovená ako gramatická. V r. 1851 sa spojila s oždianskou ev. lat. školou, čím vzniklo zjednotené protest. Gymnázium. V r. 1865 vznikla Obchodná škola. V r. 1868-1890 spravoval Ján Fábry Vyššiu verejnú dievčenskú školu. R. 1890 bola zriadená Mestská dievčenská mešt. škola. R. 1938 bolo slov. gymnázium prenesené do Tisovca, v Rim. Sobote bolo utvorené maď. zjednotené protest. Gymnázium. V r. 1930-1938 sa udržiavalo na dobrej úrovni ochotnícke divadlo. Účinkovala tu známa Knižnica malohontského seniorátu, založená 1810. V r. 1830-1842 tu bola Knižnica Malohontskej učenej spoločnosti. Muzeálny spolok Gemersko-malohontskej župy vznikol r. 1882 a založil ešte toho istého roku múzeum. Od r. 1966 Gemerská vlastivedná spoločnosť organizuje vlastivedný výskum a vyvíja bohatú vydavateľskú činnosť. Rimavská Sobota je rodiskom sochára Štefana Ferenczyho (1792-1856) a maďarského básnika Mihálya Tompu (1817-1868). Pôsobisko osobností: Štefan Marko Daxner, Janko Jesenský, Ľudovít Kubáni, Jozef Škultéty, Ján Botto. V r. 1920 vznikla Rimavskosobotská telocvičná jednota, ktorá združovala robotníkov a zameriavala sa najmä na futbal. R. 1924 bol založený športový spolok, kde sa okrem futbalu pestovalo zápasenie, box, cyklistika, stolný tenis, atletika. Najstaršou kultúrnou pamiatkou je neskorobaroková budova katolíckej fary z 1775; kostol ref. toler. z r. 1784, veža neogot. z konca 19. stor.; pohrebná kaplnka Š. Ferenczyho z r. 1909 so sarkofágom a bustou od I. Vaszaryho; kostol ev. toler. z r. 1790, veža z r. 1856; kostol rím. kat. klas. z r. 1790; oltárne obrazy od J. Zanussiho z r. 1781; neskorobaroková budova bývalého gymnázia z r. 1794; župný dom klas. z r. 1796; bývalá radnica klas. z r. 1801; synagóga z r. 1886; pamätné tabule.
Hospodárstvo
Priemyselnú bázu predstavujú hlavne potravinárske závody - cukrovar, pivovar, sladovňa, konzerváreň, mliekáreň, mäsopriemysel, liehovar, mlyn, hydinársky závod, závod na spracovanie tabaku. Rozvíjal sa i priemysel strojársky, polygrafický a textilný. Poľnohospodárska výroba je pestrá - pestovanie konzumných zemiakov a raže ozimnej, rozsiahle sú plochy lúk a pasienkov. Dopestujú sa tu takmer všetky plodiny vrátane teplomilnejších, teda cukrová repa, pšenica ozimná, raž, zelenina, tabak, vinič, lucerna, kukurica. Lesné pozemky z hľadiska obhospodarovania sú užívané štátnymi a neštátnymi subjektami.
Infraštruktúra
Výchovu a vzdelávanie mladej generácie mesta zabezpečuje 5 odborných škôl, 2 gymnáziá, 7 základných škôl, základná umelecká škola, konzultačné pracoviská 2 univerzít. Voľnočasové aktivity detí a mládeže zabezpečuje Centrum voľného času RELAX. V meste sídli Okresná knižnica Mateja Hrebendu, Gemersko-malohontské múzeum, hvezdáreň. Mestská galéria vystavuje súčasné profesionálne umenie, priestor pre neprofesionálnych výtvarníkov poskytuje Galéria Ganévia. Priaznivcom filmového umenia slúži kino Orbis. Turistický servis poskytuje Turistické informačné centrum Rozvíjaním miestnej kultúry sa zaoberá Mestské kultúrne stredisko, ktoré organizuje činnosť viac ako 40 klubov a krúžkov. Medzi najznámejšie patria divadelné súbory DIVOSUD, BADIDO, Alterna, Pictus, zmiešaný spevácky zbor Bona Fide, dychová hudba Sobotienka, foklórne súbory Rimavan, Háj, a detský Lieskovček. MsKs je organizátorom celoštátnych prehliadok a podujatí Divadlo a deti, Dobšinského rozprávkový Gemer, Dni Mihálya Tompu, LETAVY, Hudobná jar a jeseň, Atrium Art a i. Históriu mesta pripomínajú Dni mesta (5. máj) a Gemersko- malohontský jarmok. V tesnej blízkosti mesta sa na brehu známej a rybársky obľúbenej vodnej nádrže buduje prímestská rekreačná zóna Kurinec-Zelená voda. Aktívny oddych poskytujú športové kluby: futbalový, hokejový, tenisový, džuda, karate, bojových umení, volejbalový, jazdecký a i. Finančné služby poskytuje 5 bánk a 12 poisťovní. Zdravotnícku starostlivosť poskytuje Diagnostické centrum, Všeobecná nemocnica a súkromné ambulancie špecialistov. V meste sa nachádza futbalový štadión, zimný štadión, krytá plaváreň a plážové kúpalisko, tenisové kurty a volejbalové ihriská, v rekreačnej zóne Kurinec sa nachádza 25 m bazén.
M. č.: Bakta, Dúžava, Kurinec, Mojín, Nižná Pokoradz, Rimavská Sobota, Sabová, Sobôtka, Včelinec, Vinice, Vyšná Pokoradz.
Späť