Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Košice - Myslava

Myslava

Pomenovanie svedčí o tom, že prapôvodní obyvatelia boli Sloveni. Názov obce Myslava má základ v slove Sláv a so zámenom my, dáva Myslav, čo je podobné ako Sobieslav, Viačeslav, resp. Myslava, Sobieslava a pod.
Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1382, potok Myzla sa však uvádza už v roku 1297. Názvy chotárov objasňujú, ktorá lokalita k čomu slúžila (Vinice, Chmeľníky a pod). Osídlenie obce Nemcami možno predpokladať za vlády kráľa Bélu IV. (1235 - 1270), keď ich na toto územie povolal v dôsledku výrazného zníženia počtu obyvateľstva po tatárskych vpádoch. Priezviská Kelbel, Kirchner, Šolc, Müller, Korl, Klein, Širgeľ, Cirner sa zachovali až podnes.
V obci sa nachádzali dva mlyny - vyšný a nižný, zmienky o nich sa zachovali už z roku 1395. Pivovar, ktorého existenciu dokladuje písomný záznam z roku 1703, bol vo svojom čase trikrát väčší ako košický. Teheľňa z roku 1707 pálila tehly pre mesto, svoju prevádzku ukončila v roku 1861.
Nachádzali sa tu aj železiarne Maša, ktoré vznikli ako účastinná spoločnosť v roku 1848. V roku 1851 tu prevádzkovali aj vysokú pec, zlieváreň a v trojposchodovej budove i kováčske a zámočnícke dielne.
Kostol - jediná súčasná kultúrna pamiatka v Myslave, bol postavený v roku 1788 v klasicistickom slohu. Pôvodný stredoveký stál pred súčasnou farskou budovou a jeho počiatky siahajú do roku 1317.
Myslava bola pričlenená ku Košiciam v roku 1969. Stavebná uzávera v tomto období zabrzdila rozvoj obce. Mladé rodiny sa začali sťahovať do iných mestských častí a z približne 2300 obyvateľov poklesol počet na terajších približne 1600. Rozloha Myslavy je 5,9 km štvorcových a je zaujímavosťou, že v 767 hektárovom katastri obce sa nachádza celá mestská časť Košice - Sídlisko KVP. Myslava je vďaka ľudovému súboru Hrabina známa aj svojim folklórom a tvorí tu viacero umeleckých ľudových umelcov a remeselníkov. Medzi rarity obce patria návštevy potomkov a turistov z USA a iných krajín, pre ktoré usporadúvajú ukážku myslavskej ľudovej svadby v krojoch s miestnymi piesňami a hostinou s tamojšími špecialitami.
Späť