Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Rakša

Základné údaje
Nachádza sa na styku Turčianskej kotliny s Veľkou Fatrou na sútoku Rakšianskeho potoka a potoka Dolinka. Významné remeselnícke stredisko laténskej doby bolo na Hrádku kde sa vyrábali rotačné žarnovy keltského typu. Poľnohospodárskymi produktami ho zásobovalo sídlisko ležiace pod ním. Osídlené bolo aj v 10. - 11. stor. V r. 1277 sa uvádza Rakša ako sused Nedožier. Ladislav IV. ju v r. 1280 daroval Mikšovi, synovi Rakšu a jeho príbuzným. Majetkové pomery v obci nie sú známe do r. 1340, kedy ju Karol Róbert vrátil Michalovi a jeho príbuzným. Dolná Rakša sa spomína v r. 1511, keď jej zeman Štefan Rešetár predal určité podiely. Vyšná Rakša je známa od r. 1517. Obe Rakše tvorili jednu zemiansku obec. V polovici 17. stor. sa delila rodina Rakšánských na líniu Benikovskú a Kubáňovskú, neskôr sú známe ešte rodiny Šimonovských, Šťastných a Štefanovských. V r. 1862 značná časť majetku prešla dedičstvom na Zátureckých. Zbytok dostali obyvatelia obce. Časť obce je Nedozor sa spomína ako obec v r. 1264. Patrila Ondrejovi, synovi Alberta, neskôr ju vlastnili Turócziovi, Nyáryovci, rod. Jesenských a v 19. stor. rod Zátureckých, Pongrácovcov a Benickovcov. Obec v r. 1933 pripojili k Rakši. Obyvateľstvo obce sa zaoberalo poľnohosp., družstvo bolo založené r. 1950, v r. 1960 sa zlúčilo s JRD Mošovce a v r. 1965 bolo pričlenené k ŠM. V obci sa nachádza kameňolom. V obci sa nachádza barokovo-klasicistická zvonica z r. 1820. Narodili sa tu spisovatelia Michal Miloslav Hodža (1811-1870) a Ondrej Hodža (1819-1888). V súčasnosti sa obec rozvíja v oblasti cestovného ruchu, v obci sú dva malé penzióny. Budova Evanjelickej školy postavená v r. 1925 slúžila svojmu účelu do r. 1993. Od r. 2004 sa v nej buduje súkromné ubytovacie zariadenie cestovného ruchu.
Späť