Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Dobrá Niva

Základné údaje
Na rozhraní Javoria a Štiavnických vrchov leží v strednej časti Pliešovskej kotliny. Západná časť chotára leží na východných svahoch Štiavnických vrchov v dolinke Neresnice. Kotlina je odlesnená, v pohoriach sú rozsiahle dubové a bukové lesy. Názvy obce: r. 1254 Dobrum; r. 1351 Dobronya; r. 1773 Dobraniva; r. 1920 Dobronivá; r. 1927 Dobrá Niva; maď. Dobronya. V r. 1254 dostala obec privilégiá od Belu IV. Mestečko malo veľmi čulé styky s Ban. Štiavnicou. Začiatkom 15. stor. bola včlenená do panstva Dobrá Niva, kde najmä za Esterházyovcov strácala postupne staré slobody. V r. 1424 uhorský panovník Žigmund daroval panstvo kráľovnej Barbore a v pol. 15. stor. patrilo Jánovi Jiskrovi. V r. 1582 - 1657 bola poplatná Turkom, vyplienená v r. 1578, 1599 a 1663. R. 1752 mala už len menšie regálne právo, bola povinná robotovať na majetku Dobronivského panstva v Podzámčoku a udržiavať hrad. V rev. rokoch 1848 - 1849 boli v mestečku predstráže, ktoré mali brániť prístup k Zvolenu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohosp. a remeslami. Vynikali hlavne sedlári a mäsiari. V obci stojí neskororománsky rím. kat. kostol sv. Michala z r. 1241, bol obohnaný múrom a slúžil ako pevnosť, v r. 1732 bol zbarokizovaný. Vo vnútri je gotická náhrobná platňa zo 14. stor. Pri kostole je stavba zo 16. stor., pôvodne skladisko pušného prachu v pevnosti proti Turkom. Tolerančný evanjelický kostol z r. 1784 bol v r. 1865 prestavaný, nad vchodom do kostala bola postavená veža. K významným ľudovým umelkyniam patrí Z. Selecká, zberateľka ľudových piesní a tancov. Rodisko tu mali: M. Markovič st. (1707 - 1762) - veršovec a Juraj Slávik Neresnický (1890 - 1969) - básnik, diplomat.
Späť