Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Nová Vieska

Základné údaje
Nachádza sa na južnom okraji Pohronskej pahorkatiny, v severnej časti sú močiare potoka Paríž, v južnej chrbát pahorkatiny. Je vzdialená 22 km SZ od Štúrova. Chránenými územiami sú Drieňová hora o rozlohe 4 ha s pôvodným stepným rastlinným a živočíšnym spoločenstvom (nachádza sa tu chránená rastlina drieň, "fúz svätého Ivana") a Parížske močiare s rozlohou 180 ha s porastom trstiny. Lokalita obce bola osídlená už v neolite. Prvá písomná pamiatka o obci pod menom Eztuer je z r. 1233 v kúpno-predajnej zmluve. Ďalšia zmienka, už o obci Wyfalw je z r. 1437 v zápisoch cirkevných desiatkov. V r. 1531 sa stala majetkom Báthoryovcov. V r. 1570 v dôsledku tureckého pustošenia bola neobývaná. V 1. pol. 17. stor. obec patrila Jánovi Keglevičovi a panstvu Vojnice. V r. 1650 celá obec prekonvertovala k reformovanej cirkvi. V súpise z roku 1664 obec pod názvom Kis Újfalu mala 39 domácností so 60 daňovníkmi, ktorí platili dane Turkom. Vojsko Jána Sobieskeho zničilo obec v r. 1683. V r. 1696 majiteľom obce bol Mikuláš Pálffy a spravoval ju J. Bottyán. Od r. 1732 bola majetkom dedičov M. Pálffyho. V r. 1850 bola postavená železnica. Koncom 19. stor. na majetkoch hospodáril veľkostatkár Alexander Bineter so spoločníkmi. Prvá zmienka o obci Arad-pusta je z r. 1295 ako majetok ostrihomského arcibiskupstva. V 18. stor. patrila Törökovcom. V r. 1923 prebehla jej kolonizácia, pričom bol rozparcelovaný veľkomajetok baróna Ullmana. V r. 1927 - 28 ju kolonizovali Slováci, zaoberajúci sa ovocinárstvom. V r. 1938 - 1945 bola obec Nová Vieska súčasťou Maďarska. Po 2. svet. vojne presídlilo do nej z Maďarska 30 slovenských rodín. Obyvatelia sa okrem poľnohosp. venovali aj spracovaniu rákosia. JRD založili v r. 1949. Ref. kostol, pôvodne tolerančný z r. 1787, bol po požiari v r. 1874 obnovený.
M. č.: arad, nová vieska.
Späť