Ústredný portál verejnej správy

Určovanie smrti

Rodina a vzťahy

Občiansky zákonník spája so smrťou zánik spôsobilosti mať práva a povinnosti. V prípade, že smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Definícia smrti sa nachádza v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej je lekár povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy.

Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti alebo ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu. Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium. Po určení smrti mozgu konzíliom je ošetrujúci lekár povinný upustiť od ďalšej resuscitácie okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti, ak ide o mŕtvu osobu, ktorej sa má odobrať orgán, tkanivo alebo bunky na účely transplantácie.

Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.

Po určení smrti lekárom alebo konzíliom možno na mŕtvom tele vykonať len

  • pitvu,
  • zdravotné výkony potrebné na účely odoberania orgánov, tkanív a buniek,
  • zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu.

Vysvetľujúce zákony:

zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dátum poslednej zmeny: 22. 3. 2016
Dátum zverejnenia: 30. 7. 2014

Zodpovednosť za obsah:

redakcia ÚPVS (mh)
redakcia@nases.gov.sk

Lokalita

  • Slovensko