Ústredný portál verejnej správy

Informácie o obci

mapa

Stará Turá

Základné údaje
Leží na slovensko - českom pohraničí, v podjavorinskej oblasti s charakteristickým kopaničiarskym osídlením. Na S mesto lemuje hrebeň Bielych Karpát s najvyšším vrchom Veľká Javorina (970 n. m.), na J výbežky Malých Karpát. Geologická mapa poukazuje na treťohorné pieskovce a ílovce, bradlové pásmo s druhohornými zlepencami a vápencami. Chotár je zalesnený prevažne listnatými lesmi, predovšetkým bukom. Podnebie má mierne.
História, kultúra, školstvo
Poddanská obec čachtického panstva sa výrazne rozvíjala od druhej polovice 15. stor. Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392. Rozvoj možno datovať od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil na poddanské mestečko za zásluhy pri chytení vodcu zvyškov bratríkov Jána Švehlu. Staroturania tak boli oslobodení od platenia tridsiatku a mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. V polovici 18. stor. pracovalo v mestečku 95 remeselníkov - ševcov, tkáčov, mlynárov, kováčov, kožušníkov, mäsiarov. Podomoví obchodníci tzv. "hauzíreri" tovar za províziu ponúkali v terajšom Rakúsku, Maďarsku i na Balkáne. V prvej polovici 19. stor. patrili Staroturania k najväčším výrobcom kožených čižiem v župe, v druhej polovici 19. stor. tu fungovala veľká dielňa na modrotlač. Vyrábal sa tu aj trud, predchodca dnešných zápaliek. Známi boli staroturanski tokári výrobkami zo slivkového a čerešňového dreva. Preslávili sa ako zakladatelia bryndziarní na Slovensku, prvú založil Ján Vagač, mäsiar zo Starej Turej v Detve v roku 1787. V r. 1769 vybudoval Ján Ludwig v osade Topolecká papiereň, od roku 1795 bola vo vlastníctve Antona Mayera a v roku 1804 ju získal Michal Landerer. Za Márie Terézie bola v obci umiestnená vojenská posádka a nemocnica.

Starú Turú a okolitý kraj neobišli ani revolučné udalosti v r. 1848 - 49. Veľká časť obyvateľov vstúpila do radov Hurbanových dobrovoľníkov. 27. sept. 1848 sa odohrala pri Starej Turej veľká bitka medzi revolučným a maďarským vojskom. Takmer celé mesto vyhorelo a mnohí obyvatelia museli utiecť pred perzekúciou na Moravu.

Od r. 1847 sa najvyšší vrch Bielych Karpát - Veľká Javorina na slovensko - moravskom pomedzí - stala miestom stretávania národne uvedomelých Slovákov a Moravanov. Tu siahajú počiatky každoročne poriadaných Slávností bratstva Čechov a Slovákov na Javorine, najväčšieho podujatia na slovensko-českej hranici aj po rozdelení spoločného štátu.

Do hospodárskeho života mesta a okolia výrazne zasiahlo vybudovanie železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Veselí nad Moravou v r. 1923 - 29. Bratia Micherovci z Bratislavy v r. 1935 začali s výstavbou továrne zo začiatku na výrobu súčiastok do vodomerov. Od r. 1939 výrobu v továrni nemecká armáda preorientovala na zbrojársku, po oslobodení továreň znárodnili. Opäť sa do nej - do Presnej mechaniky- vrátila výroba vodomerov, postupne pribúdala výroba zdravotníckych nástrojov a prístrojov až po náročnú lekársku elektroniku, vzostup zaznamenala výroba meracích prístorov (tlakomery, vodomery, plynomery) V roku 1942 bola založená spol. Angora, farma a spracovanie kožušín z angorských zajacov, v r. 1949 s modernejšími strojmi pod správou mestečka. V r. 1949 vzniklo Podjavorinské výrobné družstvo (PVD) ktoré vyrábalo predovšetkým drevený úžitkový kuchynský riad, neskôr aj iný tovar a služby.

V 1. svet. vojne narukovalo 676 mužov, 118 ich padlo a 77 zostalo nezvestných. V 2. svet. vojne bol masív Bielych Karpát významým územím odboja počas SNP, aj Stará Turá a jej okolie je posiate pamätníkmi na osoby a udalosti týchto dní.

Školstvo má staré tradície - ev. cirkevná škola sa spomína v r. 1678, v r. 1692 katolícka cirkevná škola, v 19. stor. i židovská škola, ktorú okolo r. 1893 nahradila maďarská štátna ľudová škola. V r. 1919 - 1926 fungovala rezbárska škola. Frekventantom rezbárskeho oddelenia bol aj národný umelec F. Štefunko. V r. 1962 založené Poľnohospodárske odborné učilište, v 1967 Stredná priemyselná škola elektrotechnická (SPŠE), zameraná predovšetkým na zdravotnícku techniku. V r. 1970 otvorili Dievčenskú odbornú školu /DOŠ/,zameranú na poľnohospodárstvo. V roku 1948 bolo v Starej Turej zriadené Učňovské stredisko Považských strojární, závod Stará Turá, škola mala niekoľko pomenovaní až po Stredné odborné učilište elektrotechnické, ktoré sa v r. 1991 odčlenilo od materského závodu a stalo sa samostatným. K 1. 9. 2003 sa zlúčili SPŠE a SOUE v jednu školu- Združenú strednú školu elektrotechnickú. Predškolské zariadenia a základné školy v meste sú zlúčené do jednej MŠ a jednej ZŠ. Výrazné úspechy v hľadaní talentov a reprezentácii mesta dosahuje už po veľa rokov Základná umelecká škola, Centrum voľného času zabezpečuje a účelne usmerňuje aktivity mládeže, venuje sa však i mamičkám a seniorom.
Významné osobnosti
Rodák zo Starej Turej Ján Slezák, technik a diplomat v USA, Kristína Royová, spisovateľka s náboženskou tématikou a jej sestra Mária Royová, skladateľka náboženských piesní boli priekopníčkami charity a starostlivosti o siroty, opustených a starých ľudí. Peter Uhlík, pedagóg, matematik, Ján Nepomuk Wallo sa zaslúžil o výstavbu železnice. Pôsobili tu aj August Roy, ev. kňaz, Ján Nepomuk Zimmerman, kňaz a národný buditeľ, Jozef Hollý, dramatik, M. Rafajová, poetka duchovnej poézie, nositeľka medaily za záchranu židovských detí.
Hospodárstvo.
Z nedávnej minulosti je mesto známe predovšetkým výrobou zdravotníckej a meracej techniky pod značkou Chirana. Aj po zmenách v roku 1989 táto značka ovplyvňuje rozvoj mesta pokračujúcou výrobou lekárskej elektroniky, dentálnej a injekčnej techniky, plynomerov a vodomerov prostredníctvom novovzniknutých spoločností. Ďalšia časť obyvateľov pracuje v miestnom poľnohosp. družstve, v PVD, v školstve a v službách. Prioritami mesta je napomáhanie pri vytváraní pracovných príležitostí, podmienok pre bývanie, zdravotnícku starostlivosť, vzdelávanie a všestranné zlepšovanie kvality života jeho obyvateľov.
Turistický ruch, kultúra, šport
Prekrásne okolie mesta poskytuje možnosti celoročnej turistiky pre peších i cyklo po vyznačených trasách (blízke hrady Čachtice, Beckov, Tematín) v lete pre milovníkov vodných športov a rybolovu na vodnej nádrži v rekreačnej oblasti Dubník, v zime na zjazdovkách Veľkej Javoriny. Mesto má vlastnú informačnú kanceláriu Infotur. Dom kultúry Javorina spravuje mestské múzeum, divadelnou sálou, kinom, knižnicou, klubovou a kurzovou činnosťou napĺňa kultúrne i spoločenské potreby obyvateľov. Športové aktivity sú združené v Mestských športových kluboch i samostatných združeniach.
a historické pamiatky
Barokový rím. kat. kostol Nanebovzatia Panny Márie z r. 1748. Ev. kostol v klasicistickom slohu z r. 1784 - 1785 ako tolerančný, Husitská veža na mestskom cintoríne je zvyškom staršieho kostola zo 14. stor., prestavaná v 17. stor., stĺp hanby - stredoveký pranier na Námestí slobody, pomníky a pamätné tabule padlým na mestskom cintoríne, na Námestí slobody, v osadách Hlavina a Nárcie, na budovách ZŠ a Domu štátnej správy, na Ul. gen. Dibrova. Pamätnú tabulu majú aj sestry Royové. Na mestskom cintoríne sa nachádza symbolický hrob zostreleného amerického letca.

Neďaleko s tiež nachádza vrch Bradlo s mohylou gen. M. R. Štefánika, zrúcaniny hradu Branč, Košariská - rodná obec gen. M. R. Štefánika, Holubyho chata na Veľkej Javorine - cesta kpt. M. Uhra, Bzince pod Javorinou - rodná obec a pamätná izba Ľ. Podjavorinskej, v obci Lubina múzeum Samuela Štúra a Dr. J. Ľ. Holubyho, pamätníky padlým v 2. svet. vojne.
M. č.: Černochov Vrch, Jazviny, Papraď, Stará Turá, Súš, Topolecká.
Späť